Viera je základ

Viera .. slovo, ktoré sa skladá z piatich písmen, ale má veľký význam.

Viera je začiatok niečoho, čo v človeku náhle vznikne. Malý pocit, ktorý časom rastie a rastie.

Viera v Boha nie je ekvivalent lásky, nie je to ani ekvivalent vyvolenosti a pocitu nadradenosti. Viera v Boha je omnoho komplexnejší pocit.

Komplexnejší pocit spočíva predovšetkým v uvedomení si jedinosti a jedinečnosti Boha. Nič nie je ako On a nič a nik sa Jemu nevyrovná.

Komplexnosť pocitu viery je aj v uvedomení si všetkých vlastností Boha, ktorými sám Seba opísal v Koráne. Pocit veľkosti Boha pri ktorom je všetko ostatné malé. Pocit milosti a milosrdenstva Boha voči stvoreným. Pocit lásky k Bohu, ale aj najväčšej pokory pred ním.

Až keď Boha začneme vnímať prostredníctvom vlastností, ktorými sám Seba opísal v Koráne, začneme vnímať, kto je náš stvoriteľ.

Prečo Boh začal prvú kapitolu Koránu vetou „Milostivý, v moci ktorého je milosť“? Nad odpoveďou sa treba zamyslieť. Milosť totiž Boh vložil aj do ním stvorených bytostí, medzi ktoré patrí človek. Avšak udeliť milosť v jej rozličných podobách a v jej najvyššom stupni, môže len ten, kto ju má celú v moci.

Kto má moc udeliť tú najväčšiu milosť? Je to Ten, kto ju stvoril.

Korán sa začína slovami „V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť“. Milosť v jej rozličných podobách nám totiž Boh udeľuje a ponára nás do nej v každom okamihu nášho života, aj vtedy keď ju nevnímame a myslíme si, že nás ona opúšťa.

Samotný fakt, že terajší život je len začiatok nášho života v ktorom po prechode procesom smrti pokračujeme, je prejavom tejto milosti. Náš život sa tu začína, ale nekončí tu, ako niečo náhodné a bezvýznamné.

Terajší život je totiž len začiatok.

Oddanie sa Bohu – stvoriteľovi je proces, ktorý sa zvyčajne delí na dve základné etapy. Prvá je etapa uznania, keď človek uznáva existenciu Boha a oddá sa tomu, čo v Koráne zoslal. Oddanie sa – islam znamená, že človek nasleduje to, čo je Bohom v Koráne zoslané, ešte ale nedosiahol stupeň presvedčenia – viery.

Druhá etapa, je etapou viery, keď už človek začína intenzívnejšie vnímať vlastnosti Boha najvyššieho a všetkého, čo tieto vlastnosti predstavujú. Postupne si dotvorí svoju predstavu o Bohu, nie materiálnu predstavu, ale predstavu sprostredkovanú Jeho vlastnosťami.

V Koráne sa dočítame aj o tretej etape, ktorá predstavuje ešte vyšší stupeň než je uznanie a viera. Je to stupeň, ktorý dosahovali poslovia a proroci boží a možno aj niektorí iní, ktorým to Boh doprial. Je to stupeň bezpochybnej istoty, keď už nejde len o vieru, ale o úplnú istotu o Bohu. Takýto stupeň dosiahli proroci spomenutí v Koráne. Dosiahol ho aj posol a prorok Muhammad ešte v počiatkoch svojho posolstva, o čom sa dozvedáme zo znamenia Koránu 17:1: „Jedinečný je (a je Mu vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) Ten, ktorý za noci preniesol poddaného Svojho (Muhammada, k slovu poddaný pozri poznámku k veršu 2:23) z Posvätnej mešity do mešity Al Aqsa (mešita, ktorá sa nachádza v Jeruzaleme), okolie ktorej sme požehnali, aby sme mu (poslovi a prorokovi Muhammadovi) ukázali niektoré z našich znamení. Veď On (Boh) všetko počuje a všetko vidí.“ Prorok Muhammada už nielenže veril, ale aj na vlastné oči videl to, čomu veril, čím sa jeho viera už pretavila do úplnej a bezpochybnej istoty o Bohu.

Aby sme lepšie pochopiť vieru a oddanosť Bohu a ich význam pre človeka, skúsme si jej význam premietnuť v opačnom ponímaní, než to zvyčajne robíme.

Nezačínajme z tohto života, ale skúsme sa preniesť rovno do súdneho dňa – k udalosti, keď bude medzi ľuďmi rozsúdené a každý sa bude zodpovedať za svoje skutky.

Udalosť súdu nastane až potom, ako sa terajší život, v podobe v akej ho poznáme, zastaví.

Vtedy Boh poskladá telá ľudí znova do podoby v ktorej existovali v terajšom živote a duše, ktoré na túto udalosť čakali, znova spojí s vytvorenými telami.

Začne udalosť súdu v ktorej sa úplne spravodlivo spočíta každému všetko, čo konal v terajšom živote, až kým ho neopustil na druhú stranu. Začne sa udalosť súdneho dňa.

V súdny deň budú mať váhu dve skutočnosti, ktoré kráčajú spoločne jedna vedľa druhej: Oddanosť Bohu jednému jedinému, bez toho, aby k Nemu boli pridružené deti alebo spoločníci, a skutky človeka.

Základom všetkého je oddanosť Bohu. Tá je prvým predpokladom toho, aby mal človek vôbec nádej, že po súdnom dni bude vo svojom živote pokračovať na lepšie miesto. Kto sa jej držal, toho skutky sa budú posudzovať inak, než skutky toho, kto sa jej nedržal. Kto nebol Bohu oddaný, ten ani neuznával, že udalosť súdu nastane, preto sa podľa toho bude aj súdiť – ako niekto bez nároku na milosť Božiu v ktorú ani neveril, že ona existuje.

Podobne ako má raj úrovne, má aj peklo úrovne, pričom medzi jednou úrovňou a tou nasledujúcou je veľký rozdiel. Nižšia úroveň pekla nie je ako tá vyššia, aj keď aj tá najľahšia a prvá úroveň pekla postačí na to, aby každý od strachu a hrôzy ošedivel, čo vyjadruje aj znamenie Koránu 17:17: „Pokiaľ by ste odmietli veriť, ako sa vyhnete dňu (zmŕtvychvstania a súdnemu dňu), ktorý učiní deti šedivými (v ktorom aj deti zošedivejú od strachu pred tým, čo sa bude diať)?“.

Oddanosť Bohu je základ pokračovania do raja, ale vyžaduje aj riadenie sa tým, čo Boh v Koráne uložil. Podľa toho, ako sa tým človek riadil vo svojom terajšom živote, sa budú jeho skutky v súdny deň ďalej posudzovať. Keď sa posudzovanie skončí, pričom len samotné skutky človeka zriedkakedy postačia na to, aby ho dostali do raja, príde milosť božia, ktorá ho do raja dovedie. Milosť je preto jedným zo základných vlastností Boha najvyššieho, ktorá pôsobí v tomto i ďalšom života na stvorených.

V súdny deň a v procese súdu je už všetko rozhodnuté. Z veľkej časti je ale rozhodnuté o tom, ako bude človek vo svojom živote pokračovať, už skôr. Je to v momente, keď nastáva zákonitosť smrti vo vzťahu ku konkrétnemu človeku.

Smrťou sa totiž zväčša všetka snaha človeka končí.

Smrťou sa končí sloboda výberu u ľudí. Končí sa možnosť prejaviť Bohu oddanosť alebo veriť v Neho. Čas, kedy je daná sloboda výberu a možnosť prejaviť oddanosť Bohu, je práve etapa života každého z nás, ktorá sa začína narodením a pokračuje do pôsobenia zákonitosti smrti. To je tá rozhodujúca etapa, ktorú musíme využiť, resp. ktorú máme možnosť využiť. Je to práve tá etapu života, ktorú je potrebné správne využiť.

Zaručené nemá nikto nič, ale našou úlohou je sa snažiť v tomto živote. Byť Bohu oddaný a posúvať sa ďalej k tomu veriť v Neho.

Viera a oddanosť si ale vyžadujú aj skutky, ktoré ich premietajú aj do života človeka v tomto jeho terajšom živote. Práve o tomto prepojení viery so skutkami nás učí aj znamenie Koránu 6:158, ktoré určuje: „Čakajú snáď (všetci spomenutí, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietali veriť) už len na to, až prídu k nim anjeli, alebo príde k nim Pán tvoj, alebo prídu niektoré znamenia Pána tvojho (aby potom uverili)? (Všetky tri spomenuté udalosti – anjeli, príchod Boha najvyššieho a niektoré znamenia sú znameniami súdneho dňa.) V deň, keď prídu (nastanú) niektoré zo znamení tvojho Pána (keď nastanú znamenia ohlasujúce príchod dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa), nepomôže žiadnej duši jej viera, pokiaľ už predtým neuverila, alebo pokiaľ nezískala svojou vierou niečo dobré. (Keď sa začnú napĺňať príznaky príchodu súdneho dňa, vtedy už nikomu, kto predtým neuveril, nepomôže, ak aj veriť začne. Taktiež nikomu nepomôže viera, ktorá síce v jeho srdci už predtým bola, avšak ho neviedla ku konaniu dobra, k dodržiavaniu zásad, ktoré Boh ľuďom uložil a k získaniu dobrých skutkov a odpustenia.) Povedz (im, Muhammad): „Vyčkávajte (až sa naplní, čo Boh sľúbil), my budeme tiež vyčkávať (naplnenie tohto sľubu)“.

Každý človek, ktorý ešte dýcha a žije v terajšom živote, má možnosť určiť, ktorým smerom sa chce ubrať. Kým dýcha, nič nie stratené a stále má možnosť voľby.

Keď sa ale bude smrť blížiť alebo nastane, možnosť voľby sa stratí navždy. Preto je úvaha o tejto voľbe – o voľbe oddanosti a viere – veľmi dôležitá; je to dokonca jedna z najdôležitejších úvah v živote každého z nás. Skúste nad ňou pouvažovať, kým je ešte čas ..Sekcia FAQ vám poskytuje rýchle a presné odpovede na najčastejšie otázky o islame.