Staroveké mesto Babylon, ktoré sa nachádza dnes v Iraku, sa spomína v Koráne v jednom jedinom znamení. Avšak uvedenie tohto mesta v Koráne, je samo o sebe veľmi zaujímavé. Okrem iného to môže naznačovať určitú dôležitosť tohto mesta v starovekých dejinách.

Konkrétne ide o znamenie 2:102, ktoré je zasadené do kontextu znamení hovoriacich o Ľuďoch knihy. Na lepšie pochopenie tohto znamenia si uvedieme aj znamenie pred ním a znamenie po ňom. Kto by tieto znamenie chcel poňať v širšom kontexte, odkazujem ho si prečítať znamenia druhej kapitoly Koránu zvanej Krava.

Znamenie 2:102 nám okrem iného prináša jednu zásadnú informáciu. Oznamuje nám, že čary a mágiu ľudia poznali už v dávnejších časoch. Odkedy to začalo, to presne nevieme a nedá sa to vyčítať ani z tohto znamenia. Podstatná ale je ďalšia zaujímavá informácia, ktorá prezrádza, že v dobe Babylonu bolo niečo „zoslané“ dole dvom anjelom (alebo kráľom). Čo bolo zoslané dole nie je skonkretizované, ale je to pridružené k čarom a mágii o ktorých sa určuje, že sú zlé – sú skúškou pre toho, kto sa ich chce naučiť, pretože vedú k odmietaniu viery a do záhuby.

Znameniami Koránu 2:101-103

101. A keď k nim (k týmto židom, ktorým bola predtým daná Tóra) prišiel posol (prichádzajúci) od Boha (posol a prorok Muhammad) potvrdzujúci pravdivosť toho, čo majú (čo im bolo v predchádzajúcich posolstvách už zoslané), skupina z radov tých, ktorým bola Kniha daná (skupina židov – konkrétne ich duchovní – ktorým bola Tóra predtým daná), Knihu Božiu odhodila za svoje chrbty (ignorovali, čo bolo v Tóre už predtým zoslané o znameniach a vlastnostiach posla, o ktorom sa tam písalo, že príde), ako keby nevedela (o ničom a nič z toho, čo čítala v knihách, nepoznala).

102. A nasledovali (títo židia) to, čo satani prednášali o kráľovstve Šalamúnovom (uvedená skupina židov zanechala Knihu a nasledovala cestu mágie a čarov, o ktorých im satani rozprávali v dobe kraľovania kráľa a proroka Šalamúna, ktoré sa však okrem iného spájali aj s prejavmi odmietania viery v Boha). Šalamún nikdy neodmietol vieru (Šalamún tým, že ovládal určité sily a čary, vieru neodmietal a nebol ani mágom, pretože túto silu a moc mu dal Boh ako dôkaz jeho proroctva), ale to satani vieru odmietali, učili (títo satani) ľudí čary a to, čo bolo zoslané dvom anjelom v Babylone, Hárutovi a Márutovi (satani učili ľudí zlú mágiu a čary, ktorými mohli len zlé veci konať, ako i to, čo bolo zoslané dvom anjelom v Babylone, Hárutovi a Márutovi). A (títo satani) neučili nikoho, pokiaľ mu nepovedali (satani túto mágiu nikoho nezačnú učiť, kým ho neupozornia): „My sme skúškou (pre ľudí a to, čo ľudí učíme, vedie k odmietaniu viery v Boha), tak (nenasleduj nás a) neodmietaj vieru (to, čo sa chceš od nás naučiť, je skúškou tvojej viery, pretože ten, kto sa od nás niečo naučí, svoju vieru stráca, preto radšej od toho ustúp)“. A od nich oboch (oboch anjelov) sa (ľudia, ktorí sa i napriek varovaniu čarom priučiť chceli) naučia to (také čary), čím oddelia muža od jeho manželky (keď niekto z ľudí i napriek upozorneniam anjelov súhlasí a obetuje svoju vieru za cenu naučiť sa túto mágiu, tak sa od anjelov naučí okrem iného i spôsob, ako sa dá odlúčiť manžel od manželky a zmeniť city jedného k druhému). Avšak (i napriek tomu, že ľudia, ktorí sa tieto čary učia, obetujú kvôli tomu svoju vieru) nikomu (z ľudí) tým (čarami) neublížia bez Božieho povolenia (i keď sa ľudia uvedenej mágii učia, nemôžu ňou ublížiť tomu, koho Boh pred jej účinkami chráni). A učia sa (spomenutí ľudia od oboch anjelov) to, čo im uškodí a neprospeje. A vedeli, že, kto si to kúpi (a zapredá tomu svoju dušu), ten nebude mať v živote poslednom (a večnom) podiel (na Božej milosti a na raji, pretože zamenil to, čo Boh zoslal, za lacný a dočasný cieľ, a tým aj skúške podľahol). A veru je zlé (to), za čo zapredali svoje duše (keď vieru za mágiu vymenili). Keby to len vedeli (keby vedeli do čoho sa dostali).

103. Keby boli (uvedení židia miesto učenia sa čarom) uverili a vyvarovali sa (podľahnutia skúške), odmena, ktorá by sa im od Boha dostala, by bola lepšia. Keby to len vedeli.

Na lepšie pochopenie odkazu znamenia 2:102 je potrebné si ho podrobnejšie zanalyzovať. Základné informácie, ktoré nám toto znamenie prináša, možno rozdeliť do nasledujúcich okruhov.

1. Znamenie uvádza ľudí knihy. Z kontextu všetkých troch znamení 2:101-103 sa javí, že sú v prvom rade adresované židom, ktorí žili v dobre posla a proroka Muhammada. Evidentné ale je, že poznanie, ktoré vtedajší židia nasledovali a to, čo praktizovali už mali z predošlých časov.

2. Znamenie č. 102 sa zmieňuje o období po smrti proroka Šalamúna. Vyplýva to aj z toho, že počas života proroka Šalamúna, mohli satani robiť a hovoriť len to, čo im bolo povolené (pozri napr. znamenie 34:12).

3. Znamenie potvrdzuje, že Šalamún neodmietol vieru v Boha – bol Bohu oddaný, ale satani vieru odmietli. To nám napovedá, že satani si zrejme začali vymýšľať o prorokovi Šalamúnovi niečo, čo on nerobil alebo nepovedal a čo viedlo k určitému druhu pridružovania k Bohu. Znamenie preto oznamuje ľuďom, že prorok Šalamún bol veriaci, Bohu oddaný, nikdy neodmietol vieru v Boha, nikdy k Bohu nič a nikoho nepridružil a nikdy nepovedal a nevykonal čokoľvek, čo by k tomu viedlo. Znamenie zároveň potvrdzuje, že satani tak urobili, tí hovorili a robili to, čo viedlo k odmietaniu viery. Nasledujúca veta nám potom oznamuje, v čom spočívalo odmietanie viery u satanov.

V súvislosti s touto vetou sa vynára otázka, či išlo o satanov, ktorí žili v dobe, keď žil Šalamún, alebo tí, ktorí žili v čase Babylonu alebo o tých, ktorí žili v čase posla a proroka Muhammada. Znamenie Koránu 34:12 nám dáva odpoveď, keď potvrdzuje, že tí satani, ktorí žili za života proroka Šalamúna a boli mu podriadení, sa nemohli odkloniť od ničoho, čo im bolo prikázané; inak by ich zasiahlo trápenie ohňa. Preto sa javí, že mohlo ísť o satanov, ktorí žili po smrti proroka Šalamúna.

4. Nasleduje objasnenie toho, aké správanie doviedlo satanov k odmietanie viery v Boha – k odklonu od tejto viery. Satani ľudí učili:

a) čary a mágiu,

b) to čo bolo zoslané dole dvom anjelom v Babylone Hárutovi a Márutovi.

Veta „.. učili (títo satani) ľudí čary a to, čo bolo zoslané dvom anjelom v Babylone, Hárutovi a Márutovi“ nám napovedá toho veľa. V prvom rade potvrdzuje, že v našom svete existujú čary a mágia. Tie sa dajú naučiť a môžu škodiť iným ľuďom, pokiaľ Boh takéto škodlivé pôsobenie nezakáže.

Znamenie nám ďalej prezrádza, že satani učili ľudí aj to, čo bolo zoslané dvom anjelom v Babylone menom Hárut a Márut. Treba tu však poznamenať, že arabské slovo, ktoré sme preložili ako „anjelom“ pripúšťa dva významy. Jedným z nich je anjeli, ako sme ho preložili, druhý „králi“. Veta by potom znela „ .. čo bolo zoslané dvom kráľom v Babylone, Hárutovi a Márutovi.“ Pri preklade do slovenského jazyka sme sa držali arabského slova „anjeli“, ale pri samotnom výklade je potrebné uviesť, že arabské slovo pripúšťa v určitom kontexte aj význam „králi“.

Znamenie nám ďalej neuvádza, čo bolo zoslané. Slovom zoslané sa myslí zoslané dole. Ak nám znamenie neuvádza, čo bolo zoslané dole Hárutovi a Márutovi, znamená to, že buď išlo o niečo bezvýznamné v kontexte správy, ktorú oznamuje znamenie 2:102, alebo je iný vážnejší dôvod, prečo sa o tom nezmieňuje. Naisto ale vieme, že niečo bolo zoslané dole niekomu v Babylone a nebolo to zoslané dole satanmi. Satani sa to ale naučili a ďalej to ľudí učili. Môžeme sa domnievať, keďže to čo bolo zoslané dole Hárutovi a Márutovi prišlo tesne za slovom „čary“, že to môže byť určitý druh mágie alebo informácii ako niečo ovplyvňovať mimo zákonitostí známe bežným ľuďom. Evidentné však je, že spoznanie týchto čarov a toho, čo bolo zoslané Hárutovi a Márutovi vedie k odmietaniu viery a k zatrateniu duše toho, kto sa to naučí alebo použije. Odmietanie viery a zatratenie duše je pritom tá najhoršia hrozba pre akéhokoľvek človeka, keďže to ovplyvní nielen jeho terajší život, ale aj samotné pokračovanie tohto života po smrti a prechodu za hranicou terajšieho života.

Znamenie potvrdzuje aj to, že existuje priamy styk medzi satanmi a ľuďmi. Začína to úrovňou našepkávania, až sa to dostáva do vyššieho spojenia, ktoré ale vedie človeka, ktorý je v tomto spojení k odmietaní viery a tým aj k zatrateniu svojej duše.

5. Satani vopred upozorňovali každého, kto sa chcel od nich učiť to, čo učili ľudí, aby sa to od nich neučil, pretože je to skúška, ktorá vedie k odmietaniu viery. Učiť sa niečo také predstavuje územie na ktoré je vstup zakázaný ale možný, avšak s vedomím, aké následky to prináša. Samotní satani varovali každého, komu učenie ponúkali, aby as nič od nich neučil, pretože to bude preňho znamenať zatratenie jeho duše.

V inom mojom článku pri výklade o možnosti výberu v tomto živote sme si vysvetlili, že človek má na výber a za svoj výber sa zodpovedá.

6. Za predpokladu, že sa niekto naučí od satanov to, čo učia, poddá sa tomu a vyberie si to, nenaučí sa nič užitočné, čo by jemu alebo ostatným pomáhalo. Naučí sa len zlé a škodlivé veci, napr. ako oddeliť muža od jeho manželky a rozbiť ich manželstvo. Napriek tomu, čokoľvek by sa takýto človek naučil a praktizoval, má to jedno zásadné obmedzenie: Nikomu nedokážu takéto čary a mágia ublížiť bez toho, aby to Boh povolil. To sa vzťahuje aj na satanov, nikomu neublížia bez božieho povolenia – k tomu pozri napr. znamenia Koránu 15:36-43. V konečnom dôsledku to znamená, že aj keď niekto zatratí svoju dušu, aby sa naučil to, čo satani ľudí učia, ešte to neznamená, že tým, čo sa naučil, dokáže ublížiť komukoľvek. Aj to je dôvod na dobré zváženie toho, či takéto riziko vôbec stojí za to ho podstúpiť.

7. Znamenie na záver potvrdzuje, že ten, kto by sa niečo z toho učil, koná zle a zapredáva svoju dušu. Neuvedomuje si pritom dosah svojho konania na svoju budúcnosť.

Znamenie 2:103 je adresované židom, ktorí žili v čase posla a proroka Muhammada. Keby boli oni a každý, kto konal podobne ako oni uverili v to s čím prišiel posol a prorok Muhammad a vyvarovali sa konaní, ktoré vedú k odmietaniu viery, bola by sa im dostala od Boha náležitá odmena.

Ďalšia skutočnosť, ktorú znamenia 2:101-103 určujú je, že po zoslaní tohto varovania, ktokoľvek by sa učil a praktizoval čary a mágiu, sám seba vystavuje skúške, ktorá povedie k odmietaniu viery. Nikde v Koráne pritom nenachádzame žiadne rozlíšenie medzi tzv. čiernou mágiou a bielou mágiou – všetko to patrí do kategórie čarov a mágie. Ľudia si síce nahovárajú, že existuje lepšia a horšia mágia, ale všetko to vedie k jednému koncu a treba sa tomu vyhýbať.

V momente, keď sa človek učí čary a mágiu zapredáva svoju dušu niečomu zlému, čo ho už bude ďalej sprevádzať. Každý si vo chvíli v ktorej sa rozhodne sa niečo také učiť, musí byť vedomý, že smeruje vlastnými činmi do pekla. Je to všeobecná zásada; či z nej bude v súdny deň niekto vyňatý, je len v božej moci a z jeho rozhodnutia. Informácia, ktorú ale každý musí vedieť je, že učenie sa čarov a mágie vedie toho, kto sa ich učí do záhuby.

Jedinou ochranou proti čarami a mágiou spočíva vo viere v Boha a prosbe o jeho ochranu pred nimi a pred tými, ktorí ich praktizujú. Táto viera ale musí byť čistá, bez známok pridružovania k Bohu.

Znamenie 2:102 možno aj naďalej analyzovať v spojení s ďalšími znameniami Koránu. O tomto znamení a o jeho význame je možné sa rozpísať hlbšie v omnoho širšom rozsahu. Postačíme si ale s týmto výkladom a so základným odkazom tohto znamenia.

Je možné, že nám archeologické vykopávky a dôkladnejšie pochopenie toho, čo sa v Babylone odohrávalo, otvorí v budúcnosti ďalšie možnosti lepšie pochopiť uvedenú dobu a toho, čo bolo vtedy zoslané.

V Bratislave 07.06.2026

Abdulwahab Al-Sbenaty