V koráne nájdeme viaceré znamenia, ktoré poukazujú na čas, plynutie času, na dni, mesiace a roky. Dokonca sa Korán spomína aj plynutie času, z ľudského pohľadu rovnajúceho sa nekonečnu.

Znamenie 9:36 nám napríklad oznamuje: „Počet mesiacov u Boha je dvanásť mesiacov, ten bol určený v Knihe Božej v deň, keď (Boh) stvoril nebesá a zem (keď Boh stvoril nebesá a zem, stanovil vo vesmírnom poriadku, ktorý nášmu vesmíru určil, že počet mesiacov roka bude dvanásť a tomu sa prispôsobilo krúženie Zeme vôkol slnka), z nich sú štyri posvätné..“

Položme si v tejto súvislosti otázku: Prečo je počet mesiacov dvanásť? Prečo si ich ľudia nerozdelili napríklad na desať mesiacov alebo štyri mesiace (podľa ročných období)?

Domnievam sa, že je tomu tak, pretože inak by počty nikdy úplne nesedeli. Ide totiž o niečo, čo bolo dané pri tvorení nebies a Zeme.

Ďalšia otázka, ktorá je nemenej zaujímavá: Ak sa počet mesiacov určil na dvanásť, prečo sa ich napríklad nikto nesnažil zmeniť? Ak sa o to niekto pokúsil, prečo sa mu to nepodarilo?

Znamenie 9:36 pritom jasne oznamuje, že určenie počtu mesiacov bolo Bohom dané v čase, keď stvoril nebesá a Zem a On to takto určil.

Zásadná otázka, ktorá sa v súvislosti s tým vyskytuje je: Znamenajú slová, ktoré vyjadrujú čas a ktoré sa vyskytujú na konkrétnom mieste v Koráne ten istý význam, aký mu ľudia v čase zosielania Koránu alebo v dnešnej dobe pripisujú?

Z doterajšieho skúmania znemení Koránu som dospel k záveru, že vždy, keď sa spomína čas v určitom znamení alebo skupine znamení, musíme sa zamyslieť nad tým, aký čas sa na tom mieste presne myslí.

Každé znamenie alebo skupina znamení môže uvádzaním času vyjadrovať inú dĺžku času, než v inom znamení.

Uvedenú skutočnosť najlepšie znázorňuje udalosť, ktorá je určená ako „deň zmŕtvychvstania“ alebo udalosť určená ako „súdny deň“.

Ak hovoríme o udalosti zmŕtvychvstania ako o deň zmŕtvychvstania, myslí sa tým skutočne deň v našom terajšom ľudskom ponímaní? Domnievam sa, že tomu tak nie je.

Pôjde totiž o udalosť počas ktorej sa budú nanovo tvoriť ľudské telá všetkých ľudí, ktorí boli stvorení  do nastátia tejto udalosti. Následne sa budú s týmito telami spájať duše, ktoré k ním patria. Nikto okrem Boha a ten komu to Boh odhalí, nevie, koľko ľudí bude do nastátia tejto udalosti stvorených. Nevieme ani to, či sa to bude napríklad vzťahovať aj na duše ľudí, ktorí sa mali narodiť, ale z nejakého dôvodu sa nenarodili. Boh totiž pozná, ako by ich život vyzeral od začiatku až do konca, keby sa boli narodili. Vieme však, že tieto údaje budú zachytené v Knihe.

Z uvedeného dôvodu by sme si, ako ľudia, ťažko vedeli predstaviť, že by to trvalo jeden deň. Keď sa ale nad tým zamyslíme zo širšieho uhľa pohľadu, nemusí ísť o ľudský deň, ale o časový úsek kozmického času. V tejto spojitosti je potrebné si uvedomiť, že zákonitosť smrti, ktorá platila v terajšom živote, v čase udalosti zmŕtvychvstania a následne už platiť nebude, takže ľudia nebudú umierať, ale žiť tak dlho, ako to Boh určí.

Takýto záver podporujú určité znamenia, ktoré si rozdelíme do dvoch kategórii znamení. Prvá hovorí o konkrétnej dĺžke dňa spojenej s určitou udalosťou, vyjadrená dĺžkou času v ľudskom ponímaní. Druhá kategória spomína dni, ktoré ale ako sa zdá, sú vyjadrením určitej dĺžky konkrétnej udalosti v porovnaní s inou.

1. Kategória znamení, ktoré hovoria o konkrétnej dĺžke dňa spojenej s určitou udalosťou, vyjadrená dĺžkou času v ľudskom ponímaní

V tejto kategórii si spomenieme dve konkrétne znamenia. Znamenie 22:47 a znamenie 70:4.

Znamenie 22:47: „Urýchlene ťa žiadajú (Muhammad) o trápenie (pred ktorým ich varuješ). Boh veru svoj sľub neporuší (keď príde čas Ním na to určený, tak na nich dopadne, nech sa len neponáhľajú). Deň u Pána tvojho je ako tisíc tých rokov, ktoré vy rátate (ľudia, takže sa neponáhľajte s príchodom vášho konca v živote pozemskom).“

Znamenie 70:4: „Anjeli a duch k Nemu stúpajú počas dňa, ktorého množstvo (dĺžka) je ako päťdesiattisíc rokov (aké ľudia poznajú).“

V znamení 22:47 je dĺžka dňa spojená so slovom trápenie. Vo vzťahu k trápeniu si vieme zo znamenia vydedukovať, že trvanie jedného dňa trápenia, ktoré príde po súdnom dni je ako tisíc rokov, ktoré ľudia v terajšom živote počítajú. Toto znamenie zrejme objasňuje tým, ktorí prekračujú medze, na čo majú sami seba pripraviť.

Úplne okrajovo si môžeme toto znamenie spojiť so znamením 2:80, keď Boh varoval tých židov, ktorí prekrúcajú to, čo im bolo dané v Knihe s cieľom získať jeden z lacných cieľov terajšieho života. Znamenie 2:80 oznamuje: „I povedali (židia): „Nedotkne sa nás oheň, iba ak len na určitý počet dní“. Povedz (im, Muhammad): „A či ste dostali od Boha (o tejto vašej domnienke) sľub? Potom Boh určite svoj sľub neporuší (ak vám ho dal). Alebo (ste ho nedostali a) hovoríte o tom, čo bude u Boha, bez toho, aby ste mali o tom poznanie?““

Ak by si niekto myslel, že mu stojí za to samého seba vystaviť po súdnom dni trápeniu v domnienke, že pôjde len o pár dní, tak je na veľkom omyle. Tých pár dní sa môže totiž rovnať niekoľkým tisícom až desiatkam tisícov rokov, aké teraz poznáme. Otázka pritom je, ktorý človek má takú výdrž, že by dokázal odolať pálivému ohňom čo i len na niekoľko sekúnd, nieto na tisíce rokov!

Zdôrazním preto skutočnosť, ktorú som v prvom príspevku uviedol, že základná vlastnosť, ktorou Boh opísal samého Seba je, že je milostivý a milosť je v jeho moci. Pred takýmto trápením človeka ochráni jedine milosť Božia a to, že sa nad ním Boh zmiluje.

Vráťme sa k znameniu 70:4. Toto znamenie spomína stúpanie anjelov a ducha k Bohu, čo znamená, že sa týka určitého procesu stúpania odniekiaľ niekam. Vo vzťahu k tomuto stúpaniu predstavuje jeden deň päťdesiattisíc dní. Tu sa ale chvíľku zamyslíme nad dvomi zaujímavými informáciami.

a) Prvá informácia je, že nie je určené k čomu prirovnať tých 50000 rokov. Nie je totiž uvedené, že sú podobné tým, aké ľudia počítajú; ako tomu bolo v znamení 22:47. Stúpanie sa preto rovná 50000 určitých, dĺžkovo rovnakých častí. Nevieme však, aká dlhá je každá časť.

b) Znamenie používa slovo „množstvo“. Nie je to chyba v preklade, ani nejasné slovo v arabskom jazyku. Toto slovo je v znamení zámerne použité, aby nás upozornilo na určitú skutočnosť. Samozrejme nepochopíme jeho význam, kým nebudeme na určitej úrovni poznania.

Vo svojej knihe Ako sme prekladali Korán, ale aj v niektorých ďalších článkoch, som spomínal, že preklad niektorých znamení a slov spôsobovalo nemalé ťažkosti v procese prekladu Koránu. Pri preklade znamenia 70:40, konkrétne pri slove „množstvo“ si z hľadiska jazykovej korektúry Doc. Minárová presadzovala použitie slova „dĺžka“, pretože čas meriame dĺžkou. Moja argumentácia ale bola, že arabský jazyk pozná v spojitosti s časom viacero slov, znamenie ale ani jedno z nich nepoužilo. Slovo množstvo sa používa, podobne ako v slovenskom jazyku, na označenie určitého množstva niečoho. Preto označenie určitého časového úseku – deň, ktorého množstvo je päťdesiattisíc určitých (iných) časových úsekov, by sa malo preložiť presne tak, ako je to uvedené v originály.

Je možné, že dôvod použitia slova „množstvo“ by nám už dnes vedel vysvetliť niekto, kto sa zaoberá výskumom astronomických alebo fyzikálnych javov.

V rámci jazykovej korektúry prekladu Koránu do slovenského jazyka sme preklad slova „množstvo“ nakoniec vyriešili tak, že sme ponechali presný preklad pôvodného slova a do zátvorky sme dali slovo dĺžka, aby sme význam objasnili bežnému čitateľovi.

2. Kategória znamení, ktoré spomínajú dni, ktoré sú ako sa zdá, vyjadrením určitej dĺžky konkrétnej udalosti v porovnaní s inou udalosťou.

V tejto kategórii si uvedieme znamenia 41:9-12.

Znamenia 41:9-12 nám oznamujú: „9. Povedz (svojim ľuďom, ktorí odmietajú veriť): „Veď vy odmietate veriť v Toho (v Boha), ktorý stvoril Zem za dva dni a činíte mu rovných (keď k Nemu pridružujete). Ten je Pán tvorstva (ktorý to všetko stvoril).“ 10. Učinil jej (zemi) kotvy (hory) na nej (na jej povrchu) a požehnal jej a určil jej obživu v štyroch dňoch rovných. Je to odpoveď pre tých, ktorí sa pýtajú (na stvorenie Zeme), 11. Potom (Boh) do neba istavá (istavá znamená vystúpiť, nasmerovať niekam a pod.), ktoré (nebo) bolo dymom a povedal mu (nebu) i Zemi: „Príďte (dostavte sa) dobrovoľne (a poslušne) alebo proti svojej vôli“. Povedali (nebo a Zem): „Prichádzame dobrovoľne (a poslušne)“. 12. A tak ich (Boh) ako sedem nebies dokončil (a učinil) v dvoch dňoch a vnukol v každom nebi vec jeho (systém jeho fungovania). A vyzdobili sme dolné nebo lampami (hviezdami, aby vám v noci svietili ako lampy alebo lampáše) i preto, aby strážili (vyššie nebesá pred naslúchaním satanov, pozri verše 15:16-18). To je (stanovenie a stvorenie takéhoto systému) ustanovenie Mocného a Vševediaceho.“

V prvom rade je potrebné si všimnúť skutočnosť na ktorú som upozornil v znamení 2:80, že znamenie nespomína čas, ktorý ľudia poznajú.

Časové obdobie uvedené v znamení je „deň“. Je to určité časové obdobie, ktorého dĺžku nepoznáme. Rozhodujúce pre nás ale je, aby sme pochopili dĺžku trvania určitých udalostí v porovnaní s inými.

Boh stvoril Zem, ako planétu, počas dvoch dní (41:9). Informácia o dvoch dňoch nám naznačuje, že

a) stvorenie Zeme sa udialo v dvoch základných etapách,

b) časovo (z hľadiska dĺžky) sú obe etapy rovnaké.

Následne na Zemi Boh učinil kotvy, požehnal jej a učinil na nej obživu počas štyroch dní (41:10). Informácia v tomto znamení pokračuje v dokreslievaní stvorenie Zeme a oznamuje, že

a) po uvedenej prvotnej etape nasledovalo ďalšie dotváranie našej planéty,

b) Boh Zemi učinili kotvy. Kotvy mali stabilizovať zem ako takú, čo nám konkretizuje znamenie 16:15 „A vrhol (Boh) do zeme kotvy, aby sa s vami nehýbala (neotriasla) a (učinil na zemi) rieky a cesty, azda budete správne usmernení,“,

c) následne Boh Zemi požehnal. Požehnanie Zeme môže znamenať, že ju uspôsobil na život. Vytvoril na nej podmienky, ktoré dovolili životu na nej existovať,

d) následne Boh určil jej obživu. Slovo obživa v súvislosti so stvorením Zeme môže mať viacero významov. Smerodajné je, že toto slovo nebolo spojené s obživou napríklad pre ľudí ani pre zvieratá. Znamená to, že toto slovo je spojené s celkovým štádiom vzniku Zeme,

e) všetko uvedené sa udialo počas štyroch dní – štyroch časových úsekov. Znamená to, že počas dvojnásobnej doby uvedenej v predchádzajúcom znamení č. 9.

Následne Boh istavá – akoby Zem už z hľadiska ďalších procesov ponechal, aby v nich sama pokračovala (v rámci zákonitostí, ktoré jej určil pri stvorení). Máme tu ale ďalšiu zaujímavú informáciu, že sa to udialo v čase, keď bolo nebo dymom. Slovo dym nám môže naznačovať určité chemické procesy, ktoré sa tam diali.

Prichádza na rad ďalšia informácia. Boh dal určitý príkaz. Príkaz ale dal obom – Nebu aj Zeme. Nielen iba Zeme, alebo iba nebu, ale obom súčasne. To môže znamenať, že im obom prikázal súčasne, aby sa spojili do uceleného celku. Môže to ale byť aj informácia o tom, že každému z nich Boh prikázal pokračovať v určitom procese, ktorý sa ale vymykal z procesu, ktorý by bol inak nasledoval podľa zákonitostí vesmíru.

Prichádzame k znameniu č. 41:12. Najpodstatnejšie v súvislosti s týmto článkom je si všimnúť, že sa v znamení uvádzajú dva dni – dva časové úseky.

Z predchádzajúceho výkladu je na účely ďalšieho skúmania v budúcnosti podstatné si uvedomiť nasledujúce skutočnosti:

1. v Koráne sa používa slovo deň na označenie určitého časového úseku,

2. časový úsek označený slovom deň môže predstavovať deň v dĺžke a s vlastnosťami, aké ho poznáme z nášho každodenného života (22:47), ale môže znamenať aj úplne iný časový úsek, ktorého dĺžka je uvedená v konkrétnom znamení (70:4), alebo niekedy aj neuvedená, ale prirovnaná k niečomu inému (41:9-12),

3. ako dlhý časový úsek sa slovom „deň“ myslí v konkrétnom znamení, to vyplýva z toho znamenia, príp. zo znamení, ktoré sú s ním tematicky na tom ktorom mieste spojené (pred ním alebo za ním),

Bratislava, 20.04.2026

Abdulwahab Al-Sbenaty