Vo viacerých svojich publikáciách som sa snažil priblížiť fungovanie osudu (pozri napr. moju publikáciu Islam – viera a náboženstvo). V tomto článku sa pokúsim viac dotvoriť obraz jeho fungovania v zmysle záverov ku ktorým som doposiaľ dospel z doterajšieho štúdia jeho fungovania ako jednej zo zákonitostí a základných zásady.

Počas mojich diskusii za predošlé roky na tému osudu a jeho fungovania, som zistil, že princíp jeho fungovania nie je ľuďom vo všeobecnosti úplne jasný. Ide pritom o veľmi dôležitý princíp fungovania  nášho terajšieho života a predstavuje aj jeden zo základných zásad v islame.

Muslimovia si princíp fungovania osudu niekedy mýlia s tým, že všetko v ich živote je vopred určené osudom a oni sú ním riadení – v dobrých aj zlých záležitostiach. Akoby tým znefunkčnili určitú základnú zásadu, ktorá spočíva v možnosti voľby a zodpovednosti za ňu.

Nemuslimovia sa zasa často pri negatívnych udalostiach a ich dopadu pýtajú, ako môže Boh niečo také dopustiť. Vychádza to zo skutočnosti, že dostatočne nechápu zásady, ktoré Boh určil na fungovanie nášho terajšieho života (mnohé z týchto zásad po prechode z terajšieho života do ďalšieho už nebudú platiť alebo budú platiť v inej podobe).

V tomto článku budeme pod osudom chápať určitý sled udalostí, ktoré vedú k určitému výsledku alebo záveru/koncu, ktorý je vopred daný.

Vychádzajú z tejto jednoduchej definície si potom osud rozdelíme na tri základné okruhy:

1. Záležitosti, ktoré Boh určil, že tak majú byť. Tento okruh vyjadruje napr. znamenie Koránu 41:12 „A tak ich (Boh) ako sedem nebies dokončil (a učinil) v dvoch dňoch a vnukol v každom nebi vec jeho (systém jeho fungovania). A vyzdobili sme dolné nebo lampami (hviezdami, aby vám v noci svietili ako lampy alebo lampáše) i preto, aby strážili (vyššie nebesá pred naslúchaním satanov, pozri verše 15:16-18). To je (stanovenie a stvorenie takéhoto systému) ustanovenie Mocného a Vševediaceho.“

2. Záležitosti, ktorým Boh určil určité zákonitosti fungovania alebo poveril niekoho zo stvorených, aby ich určil. Tento okruh vyjadruje napr. znamenia Koránu 54:49-50 „49. My sme všetko stvorili v množstve známom (určenom). 50. Náš príkaz je (rýchly) ako jedno mihnutie oka (vždy sa dostaví rýchlo a v určený čas).“ alebo znamenie 25:2 „Ten, ktorému náleží kráľovstvo nebies a zeme, ktorý si neučinil žiadne dieťa (syna či dcéru), ktorý nemá (žiadneho) spoločníka v kraľovaní a ktorý všetko stvoril a predurčil predurčením (dal mu silu aby existovalo a pokračovalo)“

3. Záležitosti, ktoré sa dejú v rámci oboch uvedených okruhov, kde je stvoreným daná určitá možnosť voľby. Tento tretí okruh vyjadruje všetko, čo sa v rámci oboch spomenutých okruhov deje. To sa vzťahuje aj na konanie samotného človeka v rámci toho, čo už je dané či už ako niečo fixné (prvý okruh) alebo ako určitá zákonitosť – pravidlo, ktoré určuje pohyb a plynutie vecí (druhý okruh).

Skutočnosť, že Boh stvoril nebesá a Zem tak, ako ich stvoril, je daná a predurčená; to neovplyvníme. Skutočnosť, že človek potrebuje dýchať vzduch a piť vodu je zákonitosť daná a jej fungovanie je predurčené; to tiež neovplyvníme. Máme ale možnosť výberu v tom, aký vzduch budeme dýchať a akú vodu budeme piť. Či bude tá voda dobrá, čistá, okysličená, atď. v tom máme možnosť voľby. Keď sa ale rozhodneme z akej vody sa napijeme, tam je už vopred dané, čo sa udeje a aký to bude mať následok. Ak vypijeme kontaminovanú vodu, telo na to zareaguje vopred určeným spôsobom – to je všeobecný osud. Na vypitie určitej kontaminovanej vody ale každé telo reaguje odlišne, niekomu len jemne ublíži, inému môže privodiť veľké zdravotné problémy – to je individuálny osud.

Nezmeníme skutočnosť, že voda existuje, to je vopred dané. Nezmeníme skutočnosť, že voda môže existovať v rôznych formách a kvalitách. Nezmeníme ani zákonitosť, že človek potrebuje piť vodu, aby prežil. Nezmeníme ani zákonitosť, že voda musí disponovať určitou kvalitou. Môže sa ale rozhodnúť, či vodu budeme piť, kedy, akej kvality a pod. Keď sa rozhodneme a napijeme sa, znova neovplyvníme to, aké následky na naše telo bude mať voda, ktorú sme sa rozhodli vypiť, atď.

Predstavme mi si, že sme na mieste ktoré je tvorené križovatkami a tieto križovatky sú navzájom pospájané cestami. Ku každej križovatke vedie viacero ciest spojených s vedľajšími križovatkami a tie tvoria celú sieť, ktorá má začiatok u jednej križovatky od ktorej sa všetky ďalšie rozvetvujú, až sa nakoniec všetky znova zlievajú do jeden poslednej križovatky na druhej strane.

Každá križovatka má vopred dané miesto, rozlohu, výzor, funkciu a možnosti z nej pokračovať do inej križovatky. Cesty, ktoré tie križovatky spájajú sú tiež vopred určené. Majú svoju šírku, štruktúru, povrch (jemný alebo hrboľatý), môžu mať výbežky, vyššie a nižšie miesta, atď.

Každý človek má vopred daný určitý plán križovatiek a ciest, ktoré ich spájajú. Závisí to od prostredia do ktorého sa rodí, v ktorom bude žiť, ale aj od určitých genetických daností, ktoré pochádzajú od jeho rodičov.

Podstatné pre každého človeka je, že mu Boh dal možnosť určitého výberu. Človek začína od prvej križovatky kde sa rodí a na ktorej trávi prvé roky. Dospieva a prichádza čas, keď začína robiť vlastné rozhodnutia. Má možnosť sa rozhodnúť ako chce vo svojom živote pokračovať, vyberie si a nastúpi cestu na ďalšiu križovatku, ktorú si vybral.

Bolo vopred dané, aké cesty si môže vybrať a keď si vyberie konkrétnu cestu, ako bude táto jeho cesta vyzerať. Mal možnosť si vybrať a vybral si s následkom, ktorý tento výber so sebou nesie – presun na ďalšiu určenú križovatku po ceste, ktorá je vopred daná.

Ak nám je táto schéma už jasná, potom si ju predstave ako obrovské množstvo schém križovatiek, ktoré sa medzi sebou prelínajú a tvoria schému života každého človeka. Každú voľbu, ktorú človek má možnosť urobiť a urobí ju alebo neurobí je samostatná schéma križovatiek, ktorá začína jednou a pokračuje, kým neskončí tou poslednou.

Zjednodušenie vyjadrené, náš život vyzerá ako sieť prepojených križovatiek, pričom sa tieto siete v určitých bodoch navzájom prelínajú. V skutočnosti je to úžasný komplex presných matematických operácii s úplnou presnosťou. Tento komplex operácii sa uchováva na jeho úplné vyhodnotenie až nastane ten čas, ktorý na to Boh určil, t. j. súdny deň.

Na komplexnejšie pochopenie a predstavenie si tejto siete je potrebné poznamenať, že v súdny deň sa bude táto sieť rozhodnutí každého človeka hodnotiť v komplexnejšom rozsahu – v rozsahu dopadu týchto rozhodnutí aj na okolie. Preto zodpovednosť každého človeka sa neobmedzí len na dopad jeho rozhodnutí na neho samého, ale aj na ich dopad na ostatných, ktorí boli takýmto rozhodnutím dotknutí (viedli ich k výbere a nastúpenie na určitú cestu).

Komplex jednotlivých rozhodnutí a správaní a ich dopad je z pozície ľudského vnímania vecí obrovský. Je to dokonca za hranicou chápania mnohých ľudí. Vyvstáva tu preto aj otázka vo vzťahu k posúdeniu a hodnoteniu týchto rozhodnutí a správaní u každého jednotlivého človeka, či bude možné, aby sa ktorýkoľvek človek dostal do raja len na základe svojich vlastných skutkov?

Základné pravidlo, ktoré je v tomto ohľade dané, je, že každý pôjde do pekla – o tom hovorí znamenie 19:71 Koránu „Niet medzi vami (ľudia) nikoho, kto k nemu (k ohňu) nepríde. (Všetci k ohňu prídu. Tí, ktorí do Raja budú smerovať, aby spoznali, čo by ich čakalo a tí, ktorí veriť odmietali a hriechov sa dopúšťali, aby v ňom ostali.) Je to u Pána tvojho isté a rozhodnuté (že sa takto stane),“ Výnimka z toho sa dotkne tých, ktorí sa snažili peklu vyhýbať spôsobom ich života v terajšom živote – o tom hovorí znamenie Koránu 19:72 „Potom (ako všetci k ohňu pekelnému prídu) zachránime tých, ktorí bohabojnými boli a ponecháme v ňom krivdiacich (kľačať) na kolenách.“.

Každý človek bude sprevádzaný do pekla, aby videl, že je skutočné a aby si vyskúšal, aké je.

Odmyslime si poslov a prorokov božích a veľmi úzku skupinu ľudí, ktorú tvoria tí, ktorí počas existencie ľudstva žili v takmer úplnom súlade so zásadami, ktoré Boh určil a položme si jednu základnú otázku: Môže si ktokoľvek myslieť, že len na základe ním vykonaných skutkov (pri všetkých tých komplikovaných dopadoch) sa dostane von z pekla? Určite nie, akokoľvek by tie skutky boli dobré a veľké, nebudú stačiť. Preto aj posol a prorok Muhammad povedal, že kto si myslí, že sa peklu vyhne len na základe svojich dobrých skutkov, ten tam ostane, pretože peklu sa možno vyhnúť len na základe milosti a odpustenia božie a tie sa dostanú len tomu, kto sa o ne skutočne snažil a si ich zaslúžil.

Jedným zo zámerov našej existencie v tomto živote je, aby sme fungovali v rámci daných zákonitostí a osudu. Je to nielen naše právo dané Bohom, ale aj povinnosť, ktorej sa nezbavíme, kým každý z nás neprejde z terajšieho života do toho ďalšieho.

Cesta po ktorej máme v terajšom živote kráčať je nám v Koráne Bohom objasnená, je na každom z nás, či sa rozhodne po nej kráčať.

Akým spôsobom prebehne vyhodnotenie nášho terajšieho života? O tom nájdeme v Koráne mnoho znamení, aj keď si v skutočnosti môžeme ťažko čo i len predstaviť.

Jedno znamenie Koránu ale prináša určitú informáciu o tom, ako celý proces začne. Znamenie tento proces opisuje len názorne.  Dostaneme sa ale možno do štádia dostatočného chápania zrodu a fungovania vesmíru v ktorom žijeme, že dokážeme úplne a presne pochopiť proces, ktorý nám toto znamenie opisuje a ktorý sa v budúcnosti odohrá. Znamenie 21:104 nám odkazuje „V deň, keď zložíme nebo podobne, ako sa vinú zvitky kníh, ako sme prvé stvorenie začali, tak ho prinavrátime. Je to sľub, ktorým sme sa zaviazli. Veru, my to aj urobíme.“

Nepripomína nám toto znamenie už niečo z našej dnešnej doby? Digitálny záznam, ktorý si nahráme, potom pustíme od začiatku a zhodnotíme.

Bratislava 13.06.2026

Abdulwahab Al-Sbenaty