Slovo Abd a Ibád v Koráne
Existujú v Koráne dve slová, ktoré majú ten istý základ, ktorým je slovo A B D (abada).
V množnom čísle sú to slová „ibád“ a „abíd“. Zaujímavé pritom je, že jednotné číslo zo slova ibád je abd a zo slova abíd je tiež abd.
V jednotnom čísle obe slová vyjadruje jedno a to isté slovo. Množné slovo Ibád je v jednotnom číslo abd a množné slovo abíd je v jednotnom čísle abd.
Slovo Abd znamená v arabskom jazyku otrok alebo poddaný.
Slovo abíd (v množnom čísle) sme preložili ako „poddaní“.
Slovo Ibád (v množnom čísle) sme preložili ako „odovzdaní“. Toto slovo je takmer všade spojené s odovzdanosťou Bohu a na rozdiel od slova abíd, vyjadruje aj určitú mieru slobody vôle a výberu.
Preklad týchto slov bol jedným z ťažkých úloh, ktoré sme museli vyriešiť pri preklade Koránu, aby vystihovali čo najviac arabský význam.
Uvedené tri slová majú totiž svoj nezastupiteľný význam na pochopenie mechanizmu zodpovednosti človeka za svoje skutky a za čiastočnú slobodu, ktorú mu Boh dal v tomto živote.
Slovo abd a jeho množné číslo abíd, vyjadrujú úplne obmedzenú možnosť vôle a konania. Arabský jazyk ich používa aj na označenie stavu otroctva. Človek označený týmto menom je pozbavený možnosti z vlastnej vôle konať.
Slovo ibád, vyjadruje určitú mieru slobody vôle a výberu. Táto miera je daná tým, čo Boh vopred určil. V ostatných záležitostiach ostáva táto vôľa obmedzená, ako pri slove abíd.
Rozdiel medzi slovom abíd a ibád je v prípustnosti určitej miere slobody a prejavu vôle.
Počet znamení Koránu v ktorom sa jedno alebo obe slová nachádzajú je vyše sto znamení. Z nich si vyberieme len niekoľko na lepšie pochopenie rozdielu medzi uvedenými slovami a tým aj významu, ktorý nám prinášajú.
Slovo Abd
Znamenie Koránu 2:23 „Ak by ste boli (ľudia, ktorí odmietate veriť) na pochybách o tom, čo sme zoslali dole nášmu poddanému (poslovi Muhammadovi), tak prineste kapitolu tomu (Koránu) podobnú a privolajte svojich svedkov (akýchkoľvek svedkov chcete) okrem Boha (ktorí dosvedčia, že to, čo ste priniesli, pochádza od Boha), ak ste pravdovravní,“
V tomto znamení Korán vo vzťahu k zosielaniu znamení Koránu a posolstva používa v spojení s poslom Muhammadom slovo abd – poddaný; to napriek vysokému miestu posla a proroka Muhammada, ktoré je uvedené v mnohých ďalších znameniach Koránu. Je tomu zrejme preto, že sa spomína zosielanie znamení Koránu. Zdôrazňuje sa tým skutočnosť, že posol Muhammad vo veci posolstva a Koránu, nemá žiadnu slobodnú vôľu sám niečo určovať a musí ľuďom odovzdať presne to, čo mu je vnuknuté od Boha najvyššieho.
Slovo abd sa v tejto súvislosti používa aj pri ďalších posloch a prorokoch. Je tomu tak napr. u prorokoch Noema, Abraháma, Ismaila, Jakuba, Mojžiša, Zachariáša a Ježiša. Vo vzťahu k posolstvám, nemali slobodnú vôľu čokoľvek meniť, pridávať alebo uberať – mohli odovzdať len to, čo im bolo od Boha dané.
Všimnime si to v nasledujúcich znameniach.
Znamenie 4:172: „Mesiáš nikdy neopovrhne tým, aby bol Bohu poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23), a (neopovrhnú tým) ani priblížení anjeli (ktorých si Boh vyvolil spomedzi anjelov, ako je napríklad anjel Gabriel). A kto opovrhne Jeho uctievaním a bude sa povyšovať (opovrhne uctievaním Boha a bude sa povyšovať nad tým, aby vzdal úctu Bohu), tých všetkých (takéhoto človeka i jemu podobných) k Sebe (Boh v súdny deň) zhromaždí.“
Boh oznamuje ľuďom, že Mesiáš – posol a prorok Ježiš, by nikdy neopovrhol, aby bol Bohu poddaný. Slovo poddaný tu má význam, ktorý sme si uviedli, ale v kontexte vety znamená, že nikdy neopovrhne aj z vlastnej vôle byť Bohu poddaný; podobne, ako je to u ostatných poslov a prorokov božích. Je to okrem iného objasnenie pre kresťanov, že Ježiš je posol a prorok podobný ostatným poslom a prorokom a nikdy by na seba nevztiahol väčšiu rolu a zodpovednosť, než akú mu Boh dal. Pre lepšie pochopenie tohto odkazu, odkazujem na znamenia Koránu 4:171, 5:17, 5:75 a 9:30-31.
Znamenie 17:1 „Jedinečný je (a je Mu vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) Ten, ktorý za noci preniesol poddaného Svojho (Muhammada, k slovu poddaný pozri poznámku k veršu 2:23) z Posvätnej mešity do mešity Al Aqsa (mešita, ktorá sa nachádza v Jeruzaleme), okolie ktorej sme požehnali, aby sme mu (poslovi a prorokovi Muhammadovi) ukázali niektoré z našich znamení. Veď On (Boh) všetko počuje a všetko vidí.“
Slovo poddaný je v tomto znamení uvedené v spojení s udalosťou známou, ako noc Al-isrá wa Al-miráž. Posol a prorok Muhammad bol v jednu noc prenesený z Mekky z Posvätnej mešity do mešity Al Aqsa a z nej do nebies, kde mu Boh ukázal niektoré zo svojich znamení.
Znamenie 17:3 „Potomstvo tých (je to), ktorých sme poniesli s Noemom. On (Noe) bol veru Bohu poddaný a vďačný. (K slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23)“
Podobne, ako v predchádzajúcich znameniach, aj v tomto znamení sa nám objavuje vo vzťahu k poslovi a prorokovi Noemovi slovo poddaný.
Korán nám zdôrazňuje, že vo vzťahu k posolstvu sú poslovia a proroci boží poddaní, bez možnosti zásahu do toho, čo im je vnukané. Ďalej zdôrazňuje, že poslovia a proroci sú aj z vlastnej vôle Bohu poddaní a úplne sa podriadili tomu, čo im Boh prikázal.
Slovo Ibád
Uviedli sme si, že slovo ibád vyjadruje u stvorených určitú mieru slobody vôle a voľby, ktorú im Boh dal.
Znamenie Koránu 4:118 „Boh ho (satana) preklial. A satan povedal: „Vezmem si z tých, ktorí sú Tebe odovzdaní, časť určenú“, (Satan Bohu sľúbil, keď mu Boh povolil ostať na zemi až do dňa zmŕtvychvstania, že sa bude snažiť podmaniť si určenú časť ľudí, ktorí v Boha veria a Jemu sa odovzdali, a to tak, že im bude našepkávať, aby v Boha neverili alebo aby k Nemu niečo pridružovali. Tým sa chcel satan pomstiť Adamovi, o ktorom si myslel, že bol príčinou toho, že sa do pekla dostal. A tak by satan so sebou vzal do pekla určitú časť ľudí, ktorí ho v živote pozemskom nasledovali.)“
V kontexte tohto znamenia slovo ibád vyjadruje možnosť voľby, keďže aj u tých, ktorí sa Bohu odovzdali (uverili v Neho) si satan podmaní určitú časť. Keby tu bolo slovo abíd, potom by boli všetci Boh poddaný a nebola by žiadna možnosť, aby ich satan zviedol.
Znamenie 12:24 „A takmer sa pustila doňho a on by sa bol pustil do nej, keby nebol (Jozef) uvidel dôkaz Pána svojho (Boha). Takto sa stalo, aby sme od neho (Jozefa) odvrátili zlo a nemravnosť. On patrí k tým verným z radov tých, ktorí sú nám odovzdaní.“
Ide tu o príbeh proroka Jozefa. Znamenie nám uvádza, že takmer sa so ženou mocného v dome ktorého prebýval dopustil mimomanželského styku, nebyť toho, že uvidel dôkaz Pána svojho, ktorý ho od toho odradil. Aj v tomto prípade sa tu nachádza slovo odovzdaný, pretože išlo o slobodnú vôľu výberu.
Znamenie 15:42 „„Voči tým (kto bude Bohu oddaný, ten sa dostane na cestu k Bohu a k tomu sa satan nepriblíži), ktorí sú Mi odovzdaní, nebudeš mať moc (ich do bludu zvádzať) s výnimkou tých, ktorí by ťa nasledovali (a ktorí pochádzajú) z radov tých, ktorí do bludu skĺzli“,“
Boh satanovi povolil určitú mieru našepkávania ľuďom. Výnimku mu stanovil vo vzťahu k tým, ktorí sa Bohu odovzdali. Ak by tu bolo bývalo slovo poddaní miesto odovzdaní, satan by nemal žiadnu možnosť, pretože tam, kde nie je u ľudí sloboda výberu, tam nemá žiadnu možnosť konať.
Znamenie 25:17 „V deň (súdny deň), keď ich (Boh) zhromaždí (všetkých ľudí, ktorí mimo Neho niečo alebo niekoho uctievali, ktorí k Nemu pridružovali alebo ktorí v Neho odmietali veriť) spolu s tým, čo uctievajú mimo Boha (všetky predmety a ľudí, ktorých mimo Boha uctievali), povie (tým, ktorí boli uctievaní): „Vy ste do bludu uviedli týchto, ktorí Mi boli odovzdaní, alebo oni sami z cesty zblúdili?““
V tomto znamení je odkrytá budúcnosť. V súdny deň sa Boh spýta všetkého, čo bolo mimo Boha alebo popri ňom uctievané, či ono uviedlo tých, ktorí sa Bohu odovzdali do bludu, alebo títo sami zblúdili z cesty. Znamenie nám okrem iného objasňuje, že aj tí, ktorí sa Bohu odovzdávajú môžu z cesty zblúdiť, ak sa odchýlia od tejto cesty.
Obe slová v jednom znamení
V Koráne sú znamenia, ktoré obsahujú obe slová. Tieto znamenia nám ich význam a rozdiel medzi nimi spresňujú.
Znamenie 18:65 „Tam našli jedného nám poddaného z radov tých, ktorí sa nám odovzdali, ktorému sme dali milosť, ktorá pochádza od nás a naučili sme ho poznaniu, ktoré pochádza od nás.“
Znamenie hovorí o príbehu muža za ktorým sa prorok Mojžiš vybral, aby sa od neho naučil niečo z toho, čoho bol tento muž naučený. Muž Mojžišovi vysvetlil, že všetko, čo počas cesty urobil (z vlastnej vôle – odovzdaný) bolo na priamy príkaz, ktorý mu bol daný a ktorý musel splniť (bez možnosti ovplyvnenia – poddaný). Na lepšie pochopenie príbehu odkazujem na znamenia kapitoly 18 Koránu.
Znamenie 66:10 „Boh uviedol príklad pre tých, ktorí odmietli veriť, a to ženu Noema a ženu Lota. Obe boli v manželskom zväzku s dvoma (žili s nimi v manželstve) nám poddanými (Noe a Lot, k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) z radov tých, ktorí sa Mu odovzdali a obaja boli zbožní. Ale ony ich zradili (nesprávali sa tak, ako by sa mali manželky prorokov správať a svoju vieru určitými činmi a myšlienkami poškvrnili) a obaja (proroci) im (svojim manželkám) nemohli pomôcť pred Bohom v ničom (ani to, že boli manželkami prorokov, obom ženám nepomohlo u Boha, keď sa tie hrubo previnili). Bolo povedané: „Vojdite obe do ohňa s tými, ktorí tam vchádzajú“.“
Aj toto znamenie označuje prorokov Noema a Lota za Bohu poddaných (vo veciach posolstva) a za Bohu odovzdaných (vo veciach viery a slobody výberu).
Skutočnosť, že obe slová sa nachádzajú v jednom znamení jasne určuje, že nemajú ten istý význam (nie sú totožné) a každé z uvedených slov vyjadruje síce tú istú skutočnosť, ale s trochu iným obsahom.
Súdny deň
Znamenie 19:93 „Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu (k Bohu), v moci ktorého je milosť. (Poddaným sa tu myslí človek bez slobodnej vôle, bez možnosti výberu alebo odmietnutia čohokoľvek. Keď nastane čas, všetci sa podvolia či dobrovoľne alebo nedobrovoľne tomu, čo Boh najvyšší prikáže.)“
Toto znamenie je pre nás určujúce na pochopenie rozdielu medzi slovami abíd a ibád. Znamenia spojené s týmto znamením nám objasňujú, ako bude súdny deň vyzerať. Znamenie určuje, že ak aj predtým niekto z tých, ktorí sú v nebesiach a na zemi mal Bohom danú určitú mieru slobody a možnosti výberu, v deň zmŕtvychvstania sa to končí a všetci sa zmenia na poddaných – bez slobodnej vôle. Budú robiť už presne to, čo sa im prikáže.
Po vykonaní súdu (voči ľuďom a tých, ktorí sú Bohom určení na súd) a rozdelení sa stvorených na tých do raja a tých do pekla, sa zrejme táto sloboda obnoví v určitej miere u obyvateľov raja. Dá sa to vyčítať napr. zo znamení 76:6 a 89:29.
O slovách abíd, ibád a abd v kontextoch v ktorých sú v jednotlivých znameniach by bolo možné napísať stovky článkov a kníh, a ani by sme túto tému nevyčerpali tak, ako by sme mali. Podstatné ale je si vždy uvedomiť, keď tieto slová čítame, že
1. Je potrebné si vždy všimnúť, či je dané v znamení slovo poddaný alebo oddaný.
2. Podľa toho, ktoré z oboch slov sa v znamení nachádza, môžeme presnejšie pochopiť význam tohto znamenia a znamení s ním spojených.
3. Slobodu vôle a výberu v rozsahu, akú nám ju Boh dal, máme len pokiaľ žijeme terajší život. Táto sloboda je určujúcim faktorom toho, kde bude každý po odchode z terajšieho života ďalej pokračovať. Pôjdeme do niečoho lepšieho alebo úplne zlého.
4. Či niekto súhlasí s tým, že z tohto života po nastáti zákonitosti smrti pokračujeme ďalej v našom živote, či niekto súhlasí s tým, že bude súdny deň a či niekto súhlasí s tým, že časť ľudí pôjde na lepšie miesto – do raja a časť ľudí pôjde na zlé miesto – do pekla, nič nezmení na tom, že to nastane. Je to niečo, čo je dané a o čom nám Boh zoslal v Koráne správu, aby nám to objasnil a aby nás pred tým varoval. Tam, kde nám dal slobodu výberu a slobodnú vôľu, tam si v určenom rozsahu našu budúcnosť ovplyvňujeme a sami určujeme, kam chceme po smrti pokračovať a kde chceme skončiť. V tomto kontexte si všimnime znamenia Koránu 23:99-100, ktoré nám odhaľujú budúcnosť niektorých ľudí v momente ich smrti.
Bratislava 08.05.2026
Abdulwahab Al-Sbenaty