Sú v Koráne spomenutí mimozemšťania? Sme tu sami?

S otázkou, či podľa islamu existujú mimozemšťania, som sa stretol zopár krát v minulosti aj v súčasnosti. Niekto sa ma na ňu pýtal zo zvedavosti, iný zo zaujímavosti a ďalší chcel jasnejšiu odpoveď.

Predtým, než som začal čokoľvek vysvetľovať alebo začala diskusia o tejto otázke, museli sme si vyjasniť jedno podstatnú záležitosť. Bolo potrebné si zadefinovať, čo sa myslí pod „mimozemšťanmi“,  aby sme si vedeli vysvetliť, či sa o tom v Koráne niečo uvádza.

Mimozemšťanov sme si zadefinovali, ako všetko čo nepatrí medzi stvorenia existujúce na Zemi, ktoré poznáme, vrátane človeka. Pod slovom „mimozemsťan“ sme preto nezaradili ľudí, zvieratá, hmyz a pod., všetko s čím sa ľudia môžu stretnúť vo svojom živote a čo máme zaevidované, že to patrí medzi stvorenia žijúce na našej Zemi a v našej dimenzie.

Potom, ako sme si vyjasnili obsah slova mimozemšťania, môžeme pristúpiť k zodpovedaniu položenej otázky: Sú v Koráne spomenutí mimozemšťania?

Odpoveď znie jednoducho: Áno, sú tam spomenutí.

Boh najvyšší nám v Koráne oznamuje, že stvoril tri druhy stvorení, ktoré môžeme považovať za živé a rozumné bytosti. Tie sú si v niečom podobné, ale v mnohom aj odlišné. Sú nimi anjeli, žinnovia a ľudia.

Anjeli a žinnovia sú pritom v Koráne opísaní v niektorých jeho znameniach.

1. ANJELI.

O anjeloch toho veľa nevieme. Vieme o nich, že ich Boh stvoril pred žinnami a ľuďmi. Sú na vyššej úrovni bytia a poznatkov, než sú žinnovia a ľudia.

Jedna z ich základných charakteristických vlastností je, že nikdy neporušia nič, čo im Boh uloží alebo prikáže. Znamenia Koránu 16:49-50 nám to objasňujú: „Bohu sa klania v polohe sužúdu to, čo je v nebesiach a čo je na zemi, čo po zemi chodí i anjeli, a oni (títo anjeli) sa nepovyšujú (nad tým, že sa Bohu klaňajú a Jemu sú úplne oddaní). 50. Boja sa Pána svojho, ktorý je nad nimi a robia, čo im je prikázané.“

Boh jediný a jedinečný, sám tvorí a určuje niektoré základné kamene života a existencie. Správou niektorých záležitostí však poveruje anjelov. Poveruje ich tým z určitého dôvodu, ktorý On pozná a ktorý určil. Toto poverenie je zrejme aj dôvod, prečo sú v Koráne znamenia, ktoré sú v jednotnom čísle, ale aj znamenia, ktoré sú v množnom čísle.

Znamenie 10:6 nám napríklad oznamuje: „V striedaní noci a dňa a v tom, čo Boh stvoril v nebesiach a na zemi, sú znamenia ľuďom, ktorí sa chcú vyvarovať (Božieho hnevu a omylu, následkom ktorého by uctievali iného než skutočného Stvoriteľa).“, pričom veta „.. čo Boh stvoril ..“ je v jednotnom čísle.

Znamenie 15:9 hovorí: „My sme zoslali dole Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne), a my ho uchováme (pred akýmikoľvek zmenami, ostane zachované pre generácie ľudí bez toho, aby sa ho ľudská ruka dotkla s akýmikoľvek zmenami).“, pričom veta „My sme zoslali dole Pripomenutie ..“ je v množnom čísle. Je pritom známe zo samotného Koránu, že zvestovanie Koránu prorokovi Muhammadovi sa udialo prostredníctvom anjela Gabriela na príkaz Boha najvyššieho.

Anjeli sú, okrem iného poslovia, ktorých Boh posiela k určitým ľuďom – poslom – s posolstvami, aby ich nasmeroval na cestu po ktorej majú kráčať v terajšom živote.

Jednou z vlastností anjelov je, že im Boh stvoril krídla v dvoch, troch alebo štyroch pároch. Znamenie Koránu 35:1 nám oznamuje: „Vďaka Bohu, stvoriteľovi nebies a zeme, ktorý učinil anjelov poslami (ktorí posolstvá od Boha prinášajú tým ľuďom, ktorých si Boh za poslov svojich na zemi vybral) s krídlami dvomi a tromi a štyrmi pármi. Pridáva k stvoreniu (anjelov a všetkého ostatného), koľko chce (Boh ich tvorí v podobe, v akej chce). Veď Boh má nad všetkým moc.“

S posolstvami anjeli zostupujú len na príkaz Boha najvyššieho. Znamenie 19:64 nám túto skutočnosť objasňuje: „Nezostúpime jedine ak z príkazu Pána tvojho (Muhammad). Jemu (Bohu) náleží, čo je pred nami a čo je za nami a čo je medzi tým. A Pán tvoj nie je zábudlivý,“

2. Žinnovia.

Žinnovia sú stvorenia, ktoré Boh stvoril neskôr ako anjelov, ale skôr než ľudí. Vyplýva to jednoznačné zo znamení Koránu.

Kým základom stvorenia a tvorby ľudí sa stalo blato, základom stvorenia a tvorby žinnov bol oheň. To nám odhaľuje znamenie 7:12 Koránu: „Povedal (Boh): „Čo ti bránilo (Iblís), aby si sa poklonil (pred Adamom), keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata“.“

Z uvedeného znamenia Koránu vyplýva jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Žinnovia totiž, podobne ako ľudia, majú možnosť voľby. V znamení sa objavuje aj vlastnosť povýšenosti. Na rozdiel od anjelov, ktorí vždy konajú z vlastnej vôle čo im Boh prikáže, Iblís, ktorý patril medzi žinnov a ktorému Boh prikázal sa skloniť pred Adamom, sa odmietol skloniť. Považoval samého seba za niečo omnoho dôležitejšie a vznešenejšie než je človek pred ktorým sa mal skloniť, preto sa nesklonil.

Z Koránu sa dozvedáme, že boli len dve stvorenia, ktoré porušili boží príkaz. Bol to Iblís, ktorý patril k žinnov (odmietol sa skloniť pred Adamom) a Adam, ktorý patril k ľuďom (ochutnal so svojou družkou zo zakázaného stromu). Nemusí to znamenať, že neexistujú ďalšie božie stvorenia, ktoré by tak konali, ale znamená to, že sú to práve žinnovia a ľudia o správaní ktorých nám Korán prináša tento poznatok.

Iblis – satan neskôr odprisahal, že sa bude snažiť ľudí zvádzať od cesty, ktorú im Boh určil, a to počas celej doby ich existencie v živote najnižšom (v ktorom sa ľudia rodia a žijú svoj terajší život), až kým tento život najnižší neskončí a príde hodina súdu. Iblis tým chcel Bohu dokázať, že väčšina ľudí pochádzajúcich od Adama, ktorého podľa Iblísa Boh uprednostnil pred ním, bude Bohu nevďačná a bude vieru odmietať; s výnimkou tých ľudí, ktorí sú Bohu oddaní. Boh mu na túto jeho prísahu odpovedal, že sa môže o to pokúšať, bude mať však len toľko moci voči ľuďom, akú mu Boh dáva, t. j. moc našepkávať a zvádzať ľudí z cesty, ktorú im Boh určil. Väčšia moc mu voči ľuďom nebola daná.

Znamenia Koránu 7:15-18 hovoria: „Povedal (satan): „Dožič mi odklad (počkaj s mojím trestom) až do dňa, keď budú (ľudia) vzkriesení.“ 15. Povedal (Boh): „Odklad ti bol umožnený“. 16. Povedal (satan): „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej (budem sa ich snažiť zviesť zo správnej cesty, ktorú si im určil, vždy, keď budem mať k tomu príležitosť)“, 17. „A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná (budem sa snažiť ich zviesť neustále a všetkými spôsobmi a potom zistíš, Bože, že väčšina z nich si nebude vážiť, čo si jej dal)“. 18. Povedal (Boh): „Vyjdi von z nej (zo záhrady rajskej) opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich (ľudí), ktorí ťa budú nasledovať (nech vedia, že), vami všetkými peklo naplním“.“

Znamenia Koránu 15:34-44 nám objasňujú: „Povedal (Boh): „Vyjdi von z nej, si vyvrhnutý“, 35. „A na tebe prekliatie spočinie až do Dňa zúčtovania (súdneho dňa, dňa, kedy bude každému všetko zúčtované)“. 36. Povedal (Iblís): „Pane môj, dožič mi odklad (počkaj s mojím trestom) až do dňa, keď budú (ľudia) vzkriesení“. 37. Povedal (Boh): „Odklad ti bol umožnený“ 38. „Až do dňa známeho času (ktorý je vopred určený, kedy súdny deň nastane)“. 39. Povedal (Iblís): „Pane môj, za to, že si mi dal do bludu skĺznuť, im okrášlim ich pobyt (a dopúšťanie sa zla a hriechov) na zemi a dám im (ľuďom – potomstvu Adama a Evy) do bludu skĺznuť všetkým“, 40. „Okrem tých Tebe odovzdaných, ktorí sú oddaní (Tebe i tomu, čo prikazuješ)“. 41. Povedal (Boh): „To je cesta ku Mne rovná (kto bude Bohu oddaný, ten sa dostane na cestu k Bohu a k tomu sa satan nepriblíži)“. 42. „Voči tým (kto bude Bohu oddaný, ten sa dostane na cestu k Bohu a k tomu sa satan nepriblíži), ktorí sú Mi odovzdaní, nebudeš mať moc (ich do bludu zvádzať) s výnimkou tých, ktorí by ťa nasledovali (a ktorí pochádzajú) z radov tých, ktorí do bludu skĺzli“, 43. „A peklo bude miestom stretnutia ich všetkých“, 44. „Bude mať (peklo) sedem dverí (brán), pre každé dvere bude vydelená časť z nich (z ľudí, do každých dverí vojde vopred určená skupina ľudí z tých, ktorí predtým do bludu skĺzli a nechali sa satanom ovplyvniť)“.“

Ako z predchádzajúceho výkladu vyplýva, je Bohom dané pevné prepojenie medzi anjelmi a ľuďmi. Okrem toho, že anjeli prinášania určeným ľuďom posolstvá, sú poverení evidovaním skutkov každého z nás. Ochraňujú ľudí a sprevádzajú duše ľudí v momente, keď tieto opúšťajú svoje telá odchodom z tohto terajšieho života do toho ďalšieho.

Prepojenosť medzi ľuďmi a satanmi je daná tým, že sa Adam stal dôvodom previnenia sa Satana a dôvodom božieho hnevu nad ním. Preto Satan prisahal, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby ľudí odklonil od tej rovnej a správnej cesty, ktorú Boh ľuďom určil.

Z Koránu sa javí, že Satan patril pôvodne k žinnom, preto je možné, že bol alebo sa neskôr stal so svojím potomstvom určitou skupinou patriacou k ním.

O žinnoch v prítomnosti nám najviac prezrádza to, čo oni sami o sebe hovoria v kapitole, ktorá nesie názov „Žinnovia“. Je to kapitola č. 72 Koránu. V nej Korán, slovami žinnov, ktoré oni povedali, vysvetľuje, že žinnovia sa delia na skupiny. Sú medzi nimi dobrí a zbožní jednotlivci a skupiny, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sú menej zbožní a dobrí. Nasledujú rôzne cesty.

Za jednu zo zvláštnych kategórii stvorených o ktorých nevieme iste kam patria, sú Jážúž a Mážúž, známi aj ako Gog a Magog. Tí sú spomenutí v znameniach dvoch kapitol Koránu.

Kapitola 18:93-98 uvádza: „Keď dosiahol miesto medzi dvoma hrádzami (alebo horami), našiel pri nich ľudí, ktorí takmer žiadnym slovám nerozumeli (buď preto, že ich reč bola ešte nevyvinutá, alebo preto, že ich reč bola neznáma a málo rozšírená). 94. Povedali (uvedení ľudia): „Dvojrohý! Jážúž a Mážúž (meno dvoch kmeňov) šíria skazu na zemi. Učiníme ti poplatok (vyzbierame a odvedieme ti určitý obnos) s tým, že učiníš medzi nami a nimi hrádzu?“ 95. Povedal (Dvojrohý): „Čo mi umožnil Pán môj (moc a poznanie, ktoré mi dal), je lepšie (než všetky majetky, ktoré mi ponúkate). Pomôžte mi silami vašimi, učiním medzi vami a nimi (spomenutými dvoma kmeňmi) zátarasu (ktorá vás od nich oddelí a ochráni)“, 96. „Prineste (Dvojrohý pokračoval) mi kusy železa“. Keď vyplnil medzeru medzi oboma horami, povedal: „Fúkajte“. A keď ho učinil ohňom (roztavil železo), povedal: „Poďte sem (ku mne), vylejem naň (na železo) roztavenú meď“. 97. A nemali silu (oba kmene) ju (zátarasu) preliezť a ani ju preraziť. 98. Povedal (Dvojrohý): „Toto (táto zátarasa, ktorá bola postavená) je milosť daná od Pána môjho (ktorá bude ľudí ochraňovať). Keď ale príde prísľub Pána môjho, učiní ju (zátarasu) rozdrvenú (zrovná ju so zemou). Prísľub Pána môjho je veru pravdivý (bezpochyby ho splní a on nastane).““

Uvedené znamenia nám rozprávajú určitú udalosť z minulosti. Zvláštna na tom je ale informácia, ktorá sa objavuje v znamení č. 98 vo vete „Keď ale príde prísľub Pána môjho, učiní ju (zátarasu) rozdrvenú (zrovná ju so zemou).“, ktorá hovorí o zátarase, ktorú Jážúž a Mážuž nemali silu preliezť ani preraziť.

Zatiaľ by uvedená informácia pripúšťala dvojitý výklad, pričom jedným z nich by bol, že tú zátarasu vtedy nedokázali prekonať a časom zanikli. V tomto momente ale prichádzajú na rad znamenia Koránu 21:96-97, ktoré hovoria: „Až bude otvorená (hrádza zadržiavajúca) Jážúž a Mážúž (dva kmene, ktoré šírili zlo na zemi a ktoré sú zatiaľ uväznené, pozri verš 18:94) a budú sa (ich príslušníci) z každého vŕška ponáhľať (von zo svojho väzenia), 97. A až blízky už bude pravdivý sľub (deň zmŕtvychvstania), zraky tých, ktorí odmietali veriť, ostanú strnulé (a povedia): „Beda nám! Boli sme voči tomuto (sľúbenému dňu) nepozorní (nevšímali sme si varovania, ktoré nás pred ním upozorňovali), ba čo viac, boli sme veru krivdiaci (nie že sme si ich nevšímali, naopak, my sme si uvedomovali, čo môže prísť a čo by nás čakalo, ale aj tak sme v krivde voči tomuto varovaniu i sami voči sebe pokračovali)“.“

Uvedené naznačuje, že Jážúž a Mážúž – Gog a Magog možno niekde žijú svoj život a ľudia sú pred nimi stále ochránení. Avšak tesne pred koncom terajšieho života a príchodu dňa zmŕtvychvstania, sa zátarasa otvorí a členovia Jážúž a Mážúž sa budú hrnúť von z každého vŕška. Všimnime si pritom, že základnou charakteristickou črtou Jážúž a Mážúž je, že šírili skazu na zemi, preto je predpoklad, že až sa znova objavia, budú v tom pokračovať.

V Koráne sa nehovorí, či sú Jážúž a Mážúž ľudia alebo nie. Jážúžu a Mážúžu sa možno budem v budúcnosti venovať v samostatnom článku.

Z doterajšieho výkladu je jasné, že v nám známom vesmíre nie sme určite sami. Muslimovia majú túto otázku vysporiadanú a aj odpoveď na ňu danú.

Nevieme povedať, či existuje v tomto vesmíre alebo v inom priestore, ktorý nám nie je známy, ďalšie tvorstvo, ktoré Boh stvoril. V Koráne to nebolo vylúčené, preto môže existovať, ale nemusí. Minimálne však vieme o tom, že existujú anjeli, žinnovia a ľudia.

Abdulwahab Al-Sbenaty

02.03.2026