Každý, kto sa zamyslí nad náboženstvami, ktoré dnes existujú, si zákonite položí dve otázky: Prečo existuje toľko náboženstiev a ktoré je to správne.
Sú to dve oprávnené otázky, úplne logické a jednoduché. Odpoveď na ne je sčasti jednoduchá a sčasti zložitejšia.
V nasledujúcich článkoch sa budem občas zaoberať aj otázkami spojenými s predchádzajúcimi spoločenstvami a náboženstvami, preto je potrebné uvedené dve otázky zodpovedať a objasniť si ich. Odpoveď bude vychádzať zo samotného Koránu, v ktorom Boh na tieto otázky zoslal jasné odpovede.
Za základné znamenie v tomto smere môžeme považovať znamenie Koránu 5:3: „Sú vám zakázané (zakázaná konzumácia) zdochliny, krv, mäso z prasiat a všetko, nad čím bolo vyslovené meno iné než Božie (pozri poznámku vo verši 2:173), (sú vám ďalej zakázané) zvieratá, ktoré sa zadusili, ktoré boli ubité k smrti (a tie), ktoré sa zabili pri páde z výšky, (tie) ktoré zomreli ubodaním parohami iného zvieraťa, ďalej (je vám zakázané) to, z čoho jedla divá zver (zvieratá, z ktorých divá zver jedla) s výnimkou tých zvierat, ktoré ste ešte stihli v mene Boha zarezať (pred ich smrťou) a (sú vám zakázané) zvieratá, ktoré boli zarezané na oltároch (nie v mene Božom). A je vám zakázané, aby ste sa rozhodovali (o svojich konaniach a záležitostiach) veštiacimi šípmi. To všetko je spurnosť (voči Bohu). Dnes sú už tí, ktorí odmietli veriť, zúfalí z možnosti zničiť vaše náboženstvo. Nebojte sa teda ich, ale bojte sa Mňa. Dnes som vám (ľudia) dokončil vaše náboženstvo, dovŕšil som voči vám Svoj dar a súhlasil som, aby bol islam vaším náboženstvom (dal som súhlas na to, aby sa islam v jeho konečnej podobe stal náboženstvom pre vás všetkých). Kto by bol nútený hladom (z uvedených druhov zakázaného mäsa jesť) bez toho, aby sa chcel úmyselne hriechu dopustiť, nech vie, že Boh je odpúšťajúci a milostivý.“
Znamenie 5:3 môžeme rozdeliť na tri celky. Prvý je od začiatku znamenia až po začiatok vety „Dnes som vám …“, druhý celok od vety „Dnes som vám ..“ do začiatku vety „Kto by bol ..“ a tretí celok od začiatku vety „Kto by bol ..“ až do konca znamenia.
Prvý celok nadväzuje na znamenia, ktoré boli pred ním. Tretí celok nadväzuje na prvý a na nasledujúce znamenia. Druhý celok prišiel vsadený do kontextu ako samostatná informácia, ktorá je vsadená do určitého súboru informácií. V Koráne sa takéto samostatné celky vyskytujú vo viacerých znameniach. V minulosti, pri preklade Koránu, som uvažoval nad tým, prečo sú tieto samostatné celky vždy vsadené do určitého súboru informácii. Dospel som k úplne jasnej odpovedi, ktorá sa naskytla sama. Totiž, pokiaľ chceme upozorniť na určitú informáciu, ktorú nechceme, aby si ľudia vykladali v kontexte určitého súboru informácii, musíme ju vsadiť do súboru informácii, kde vynikne. Vynikne preto, že nemá úplnú spojitosť s tým, čo je pred ňou, ani s tým, čo je za ňou. Znamení 5:3, vrátane znamenia pred ním a za ním jasne hovoria o druhoch mäsa, ktoré sú zakázané. V kontexte tejto témy bola vsadená informácia, že Boh najvyšší ľuďom dokončil náboženstvo a súhlasil, aby bol islam náboženstvom, ktoré majú ľudia nasledovať.
Predstave si to napríklad tak, že ak hovoríme o dnešných autách vo všeobecnosti, o ich vlastnostiach, farbách, výkonoch a pod. a do stredu výkladu vsadíme informáciu o tom, kedy bolo vyrobené prvé auto, upozorníme na informáciu, ktorá síce súvisí s dnešnými autami, ale je špecifická a dáva samostatnú dôležitú informáciu, ktorú si zrejme každý zapamätá, aj keď by si nepamätal veľkú časť ostatných informácii.
Túto metódu upozornenia na určité dôležité informácie nájdeme v Koráne. Jedným z miest, kde to môžeme nájsť je aj znamenie Koránu 5:3, ktoré sme si rozdelili, kvôli ľahšiemu výkladu, na tri celky.
Druhý celok síce má spojitosť s predchádzajúcimi znameniam a s nasledujúcimi znameniami, ale má omnoho širší význam.
Znamenie hovorí: „.. Dnes som vám (ľudia) dokončil vaše náboženstvo, dovŕšil som voči vám Svoj dar a súhlasil som, aby bol islam vaším náboženstvom (dal som súhlas na to, aby sa islam v jeho konečnej podobe stal náboženstvom pre vás všetkých) ..“
Boh najvyšší vo vete ľuďom oznamuje, že už je dokončené náboženstvo, ktoré Boh určil ľuďom. Je dokončené tým, že Boh dovŕšil voči ľuďom svoj dar a súhlasil, aby bol islam ich náboženstvom.
V uvedených vetách znamenia máme niekoľko dôležitých informácii. Pokúsme sa ich viac objasniť.
1. Boh najvyšší v jednotnom čísle nám oznamuje danú informáciu; takže pochádza priamo od Boha.
2. Boh nám vysvetľuje, že zosielanie náboženstva je dar od Neho pre ľudí. Je to vzácny dar, pretože oznamuje ľuďom skutočnosti ku ktorým by sami nedospeli. Oznamuje im, kto ich stvoril, prečo, ako, akým spôsobom sa majú správať v terajšom živote, ako majú stvoriteľa vnímať a kam pôjdu, keď opustia terajší život a prejdú do ďalšieho. Boh ľuďom v Koráne presne vysvetlil, čo od nich očakáva, aby netápali vo svojom živote a nepremrhali ho.
3. Boh oznamuje ľuďom, že dovŕšil svoj dar voči ním.
4. Boh súhlasí, aby bol islam, v podobe ako je v Koráne zoslaný, náboženstvo, ktoré ľudia majú nasledovať.
Štyri podstatné informácie, ktoré v sebe nesú sčasti vývoj náboženstiev, ktoré od Boha pochádzajú.
Dovŕšiť niečo znázorňuje určitý proces, ktorý má začiatok, priebeh a úspešný koniec.
Dovŕšenie uvedené v znamení pripúšťa dva významy a dve možnosti. Prvý význam, že sa vzťahuje len na to, čo bolo zoslané v Koráne. Druhý, širší význam, že sa to vzťahuje na všetky náboženstvá, ktoré boli Bohom zoslané od začiatku, až do posolstva posla Muhammada a zoslania Koránu.
Ak by sme prijali prvú možnosť, že sa vzťahuje len na to, čo bolo v Koráne zoslané, bude to určite správna a logická voľba.
Širší význam nám však vyplýva z viacerých znamení Koránu.
Prvým z nich je význam samotného slova „islam“, ktorý znamená oddanie sa Bohu jednému jedinému, ktorý nemá žiadnych spoločníkov ani potomstvo a ktorému sa nik ani nič nevyrovná. Odkedy existuje človek (od Adama a jeho družky), je jeho pravá a jediná viera, viera v Boha. Pravá viera je jedna, ale životné situácie, spoločnosť a ľudské správanie, sa časom menia, vyvíjajú sa; niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu.
Znamenia Koránu označujú všetkých predchádzajúcich božích poslov a prorokov za muslimov – Bohu oddaných. Máme tu ale jeden medzník vo vývoji, ktorým je posol a prorok Abrahám.
Znamenie Koránu 22:78 nám jasne vysvetľuje: „A snažte sa pre Boha (snažte sa vykonávať a dodržiavať to, čo vám Boh uložil) s úsilím, akého je táto snaha hodná (spokojnosť Božia je prvoradým cieľom každého veriaceho, preto by sa mal každý všemožne snažiť ju dosiahnuť). On (Boh) si vás vybral (muslimovia, aby ste náboženstvo, ktoré zoslal, bránili a ľudí s ním oboznamovali) a neučinil vám v náboženstve (ktoré vám zoslal) žiadnu úzkosť (nič, čo by vo vás vyvolávalo pocit úzkosti). Je to (islamské náboženstvo, ktoré vám zoslal) cesta vášho otca Abraháma. On (Boh) vás nazval muslimami (t.j. Bohu oddanými, slovo muslim znamená Bohu oddaný) už predtým (ešte predtým, než bolo posolstvo zoslané poslovi Muhammadovi, bolo určené, že ľudia, ktorí budú toto posolstvo nasledovať, sa budú nazývať Bohu oddaní). O tomto bude svedčiť posol (Muhammad) vo vzťahu k vám (či ste sa skutočne Bohu oddali i svedčiť o tom, že vám posolstvo Bohom zoslané oznámil) a vy (muslimovia) budete svedčiť vo vzťahu k ľuďom (či sa Bohu skutočne oddali potom, ako ste im toto posolstvo oznámili). (Posol Muhammad bude svedčiť o tých ľuďoch, ktorí žili v jeho dobe, že im posolstvo oznámil a o tom, či v neho uverili a dodržali ho a po jeho smrti sa muslimovia stanú svedkami svedčiacimi o ostatných ľuďoch, ktorým toto posolstvo oznámili, či v neho uverili a nasledovali ho.) Konajte preto modlitbu a dávajte zakat a chráňte sami seba držaním sa Boha (majte Ho stále v srdci i v mysli pri všetkom, čo konáte), On (Boh) je vaším ochrancom. On je veru najlepším ochrancom a je tým najlepším, kto pomôže a podporí.“
Prorok Abrahám nazval tých, ktorí sa držali toho, čo Boh zoslal muslimami – tí, ktorí nasledujú islam. Ak by sme sledovali určitý vývoj, môžeme považovať etapu od posla a proroka Abraháma za určitú vývojovú etapu, ktorá sa skončila poslom a prorokom Muhammadom, zoslaním Koránu a dovŕšením daru poznania, ktorým Boh ľudí obdaroval. Je to dar spoznania Stvoriteľa v jeho pravdivej podobe, dar poznania o pôvode ľudí, dôvodu ich bytia a ich následného smerovania.
Poslovia prichádzali s posolstvami od Boha v minulosti. Ľudia sa ale vždy odkláňali od toho, čo k ním prichádzalo. Niektoré spoločenstvá pokračovali vo vývoji, iné boli vzaté z tohto života, pretože miera ich odklonu od toho, čo mali nasledovať bola taká veľká a zásadná, že by časom ľudí úplne odklonili od toho, čo im bolo určené. Títo ľudia (ktorí boli vzatí z terajšieho života) sa ale stali okrem iného aj určitým ponaučením pre ostatných ľudí, že to, čoho sa vzatí ľudia dopustili bolo také veľké porušenie, ktoré by sa priečilo už s dôvodom existencie ľudí v tomto terajšom živote. Je to varovanie pre ostatných, aby si dali pozor, pretože sa to môže kedykoľvek zopakovať.
Je jasne badať, ako bol vývoj spočiatku veľmi intenzívny, počet prorokov bol väčší, ale postupne, ako sa ľudia už blížili k výsledku, ktorý im Boh určil, intenzita proroctiev spomaľovala a časové úseky medzi jedným a druhý sa predlžovali. O tých najdôležitejších úsekoch (pre nás) nám Boh zoslal správy v Koráne.
Od čias dávnych poslov a prorokov bolo známe, že príde v budúcnosti jeden posol a prorok, ktorým Boh najvyšší ukončí sled poslov a posolstiev a toto posolstvo, ktoré mu zošle bude platiť až do konca terajšieho života a príchodu súdneho dňa.
Okrem znamenia 5:3 máme v Koráne znamenie 33:40, ktoré ľuďom oznamuje: „Muhammad nikdy nebol otcom nikoho z vašich mužov, ale (je to) posol Boží a zavŕšiteľ radu prorokov (ním sa zavŕšili a dokončili posolstvá a proroctvá Bohom zoslané a určené). Boh veru o všetkom vie.“
Koránom Boh dokončil náboženstvo ľuďom určené a poslom a prorokom Muhammadom zavŕšil rad poslov a prorokov. Od tohto bodu Boh oznamuje ľuďom, že to čo je v Koráne, to ľuďom zoslal ako záver posolstiev. Zoslal to prorokovi Muhammadovi – záverečnému prorokovi z radov prorokov, ktorých Boh poveril posolstvami a proroctvom.
Obe znamenia nám jasne deklarujú skutočnosť, že zoslaním Koránu ľuďom, im Boh im už do konca terajšieho života nepošle žiadne ďalšie posolstvo ani Knihu. V Koráne je všetko, čo potrebujú vedieť o svojom stvorení, o svojom význame medzi stvoreniami a o tom, čo bude nasledovať, keď terajší život opustia.
V zmysle uvedeného aj bolo v Koráne zoslané znamenie 15:9, ktoré oznamuje: „My sme zoslali dole Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne), a my ho uchováme (pred akýmikoľvek zmenami, ostane zachované pre generácie ľudí bez toho, aby sa ho ľudská ruka dotkla s akýmikoľvek zmenami).“
Koránu sa už uchová a žiadna ľudská zmena ho nezasiahne, ako tomu bolo v predchádzajúcich posolstvách, keď ľudia v nebeských knihách obsah pomenili. Záverečné posolstvo ostáva zachované ľuďom, nezmenené až do konca.
Znamenie Koránu 2:136 hovorí: „Povedzte (muslimovia): „Uverili sme v Boha a v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo zoslané Abrahámovi, Ismailovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňovým spoločenstvám (ktoré vzišli z potomkov Jakuba (p.) a na čele ktorých stál niektorý z jeho synov) a v to, čo bolo dané Mojžišovi a Ježišovi a v to, čo bolo dané prorokom od ich Pána. Nerobíme rozdiel medzi nimi a my sme Mu (Bohu) oddaní“.“
Znamenie Koránu 29:46 hovorí: „Nesporte sa (muslimovia) s Ľuďmi Knihy (židmi a kresťanmi), iba ak v dobrom (ak sa s nimi budete sporiť o niečom, tak v pokoji, bez hádok, urážok, a pod.), s výnimkou tých z nich, ktorí by krivdili (dopustili by sa voči vám alebo vášmu náboženstvu väčšej krivdy, alebo by proti vám zbrane svoje zdvihli, tým sa na odpor postavte). A povedzte (im): „Uverili sme v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo vám zoslané a náš Boh a váš Boh je jeden a ten istý a my sme Mu (Bohu) oddaní (t.j. my sme muslimovia)“.“
Obe znamenia (2:136 a 29:46) deklarujú uvedený vývoj, ktorým Boh dokončil ľuďom náboženstvo, ktoré pre nich určil, dovŕšil voči Svoj dar a súhlasil, aby bol islam ich náboženstvom. Muslimom prikázal, aby verili v to, že On predtým zoslal ľuďom posolstvá a poveril prorokov, ktorí prichádzal k ľuďom v určitom čase s určitým posolstvom, ktorého základ bol ten istý, ale čiastkové úpravy trochu odlišné – určené pre dobu v ktorej boli zoslané. Základ bol ten istý, ale zákony a cesta bola podľa doby v ktorej sa ľudia vyvíjali.
Boh v Koráne v znamení 5:48 zoslal: „Zoslali sme ti (Muhammad) dole Knihu (Korán) s pravdou, potvrdzujúcu to, čo jestvuje z Knihy (potvrdzujúcu to, že boli predtým zoslané iné posolstvá a knihy od Boha) a ako svedectvo o nej (zoslali sme ti, Muhammad, Korán aj preto, aby dosvedčil to, čo bolo skutočne zoslané v predchádzajúcich nebeských Knihách). Rozhodni teda (Muhammad) medzi nimi podľa toho, čo Boh zoslal a nenasleduj a neuprednostňuj ich túžby pred tým, čo sa ti dostalo z pravdy (rozhodni v otázkach, o rozhodnutie ktorých ťa spomenutí židia žiadajú v súlade s tým, čo im Boh zoslal, a nie podľa toho, ako by si želali, aby si rozhodol). Každému z vás sme učinili zákony a cestu svoju. (Všetky nebeské Knihy prinášali ľuďom jedno a to isté hlavné posolstvo o existencii Boha, o Jeho podobe a žiadali ich, aby sa Bohu oddali a uctievali Ho. Každé zo spomenutých Kníh a v ich intenciách každé spoločenstvo však malo aj svoje špecifické zákony a cestu, po ktorej sa vydávalo, ktoré boli aj v súlade s dobou, v ktorej bolo to ktoré posolstvo zoslané.) A keby bol Boh chcel, bol by vás učinil jedným spoločenstvom, ale neurobil tak, aby vás skúške podrobil v tom (ohľadom toho), čo vám dal. Predbiehajte sa preto v konaní dobrých vecí (snažte sa konať čo najviac dobrých vecí, aby ste tak prospeli v tom, ohľadom čoho vás Boh preskúšaniu podrobuje). K Bohu sa vrátite (po smrti) všetci (všetci bez výnimky sa k Nemu v súdny deň vrátite, aby vám boli zúčtované vaše skutky) a vtedy vám oznámi to (pravdu o tom), o čom ste sa sporili.“
Znamenie nám objasňuje, že Korán bol zoslaný s pravdou, ktorá potvrdzuje to, čo jestvuje z Knihy a ako svedectvo o nej, že existuje. Korán potvrdzuje to, že Tóra a Evanjelium boli predtým zoslané od Boha. Nepotvrdzuje ale, že všetko čo v nich momentálne je, bolo pôvodne v nich aj zoslané.
Znamenie ďalej oznamuje, že každé spoločenstvo, ktorému bola kniha v minulosti daná, má svoje zákony a cestu svoju.
Na záver si uvedieme ešte jedno znamenie Koránu, ktorým je 7:157, ktoré oznamuje: „„Pre tých (túto milosť určím), ktorí budú nasledovať posla (Muhammada) – proroka neznalého písma (ktorý pred posolstvom, ktorým bol Bohom poverený, nepoznal, nevedel a ani neštudoval žiadne Písmo ani Nebeskú Knihu), ktorého (príchod a vlastnosti tohto proroka) nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci (a správania) a zakazovať odsúdeniahodné veci (a správania) a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali (a zaťažovali). (Tento posol, ktorým bol posol Muhammad, odbremení židov i kresťanov od mnohých záväzkov a obmedzení, ktorými sa pred Bohom zaviazali, že ich budú dodržiavať.) Tí, ktorí v neho (v proroka Muhammada) uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole (t.j. Korán), to budú tí, ktorí prospeli (v skúške, ktorej boli v živote pozemskom vystavení a sú to tí, ktorí nakoniec získajú sľúbenú Božiu milosť)“.“
Toto znamenie je odkazom pre Ľudí Knihy. Boh im určil už predtým v ich Knihách, že milosť svoju určí tým z nich, ktorí budú nasledovať posla (Muhammada) – proroka neznalého písma, ktorého nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci a zakazovať odsúdeniahodné veci a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali .. Záver všetkých posolstiev od Boha je to, ktoré sa stalo všeobecné pre všetkých ľudí, ktoré presne a pre všetkých ľudí určuje, čo znamenajú chvályhodné veci a čo odsúdeniahodné veci, ktoré prikazuje všetko dobré a zakazuje všetko zlé a nečisté a ktoré odbremení tých Ľudí Knihy, ktorí sú úprimní od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali.
Je veľa toho, čo by sa dalo ešte dodať, postačíme si však teraz s týmto výkladom a keď Boh dá, vrátim sa k mnohým znameniam a témam v budúcnosti v samostatných článkoch.
Kvôli ďalšiemu výkladu v budúcnosti je ale potrebné si zapamätať tieto skutočnosti uvedené v Koráne:
1. Zosielanie posolstiev od Boha prebiehalo od začiatku s jedným a tým istým základom,
2. Výsledkom posolstva je zoslanie Knihy a výsledkom proroctva je náprava ľudí, aby dodržiavali to, čo bolo v Knihe zoslané,
3. Posolstvá majú ten istý základ, ale každé prišlo s určitými zákonmi a cestou, ktorá bola určená pre dobu, v ktorej boli zoslané,
4. Záverom všetkých Kníh a posolstiev je Korán a záverom všetkých poslov a prorokov je posol a prorok Muhammad, ktorému bol zvestovaný Korán od Boha najvyššieho.
Abdulwahab Al-Sbenaty
12.03.2026